Späť na obsah

Príčastia sú slová, ktoré predstavujú čin alebo stav, ktorý je akoby vlastnosťou svojho podmetu alebo predmetu. Príčastie tvoríme osobitými príčastnými príponami. Existuje šesť príčastných prípon, tri činné, ANT, INT, ONT a tri trpné, AT, IT, OT.

Príčastia ako prídavné mená

Činné príčastie predstavuje čin alebo stav ako opis svojho podmetu:

-ANT- počas činu - čin sa ešte neskončil leganta = taký, že ešte čítajú
-INT- po čine - čin sa už skončil leginta = taký, že predtým čítali
-ONT- pred činom - čin sa ešte nezačal legonta = taký, že potom budú čítať
  • Viro, kiu ankoraŭ legas, estas leganta viro. - Muž, ktorý ešte číta, je čítajúci muž.
  • Viro, kiu antaŭe legis, estas leginta viro. - Muž, ktorý predtým čítal, je muž, ktorý dočítal.
  • Viro, kiu poste legos, estas legonta viro. - Muž, ktorý bude potom čítať, je muž čítajúci v budúcnosti.

Trpné príčastie predstavuje čin alebo stav ako opis svojho predmetu:

-AT- počas činu - čin sa ešte neskončil legata = taký, že niekto ho číta
-IT- po čine - čin sa už skončil legita = taký, že ho niekto už čítal
-OT- pred činom - čin sa ešte nezačal legota = taký, že ho niekto potom bude čítať
  • Libro, kiun oni ankoraŭ legas, estas legata libro. - Kniha, ktorú ešte čítame, je čítaná kniha.
  • Libro, kiun oni antaŭe legis, estas legita libro. - Kniha, ktorú som predtým čítal, je prečítaná kniha.
  • Libro, kiun oni poste legos, estas legota libro. - Kniha, ktorú budeme čítať neskôr, je kniha, ktorú si prečítame v budúcnosti.

Trpné príčastia sú len pri činoch, ktoré môžu mať predmet. Nemôžeme povedať napríklad okazata, lebo okazi nikdy nemôže mať predmet. Všetky slovesá s príponou IĜ sú netranzitívne. Preto ...iĝata, ...iĝita a ...iĝota nikdy nie sú možné.

Samohlásky v príčastiach sú rovnaké ako samohlásky v slovesných koncovkách AS, IS a OS. Aj významy sú veľmi podobné, ale nie úplne rovnaké. AS vyjadruje najmä prítomnosť činu, kým ANT a AT vyjadruje trvanie alebo opakovanie činu. IS vyjadruje, že čin sa stal pred prítomnosťou, kým INT a IT vyjadruje, že sa čin uskutočnil, prípadne pred iným činom. OS vyjadruje čas po prítomnosti, kým ONT a OT vyjadruje stav pred začiatkom činu, často s tým významovým odtienkom, že máme v úmysle urobiť daný čin, že ho plánujeme alebo že sa čoskoro uskutoční:

  • Li skribas. - Píše.

    Písanie sa deje teraz alebo zvyčajne.

  • Tiam li estis skribanta en sia ĉambro. - Vtedy písal v izbe.

    Písanie trvalo v minulom čase.

  • La letero estis skribata en la paŭzo. - List bol písaný počas prestávky.

    Písanie trvalo počas prestávky.

  • Janjo havis en tiu nokto dormon maltrankvilan kaj interrompatan. - Janka mala tej noci spánok nepokojný a prerušovaný.

    V spánku sa opakovali prerušenia.

  • Li skribis. - Písal.

    Písanie sa udialo skôr než teraz.

  • Kiam li estis skribinta la leteron, li foriris. - Keď dopísal list, odišiel.

    Keď sa písanie skončilo, odišiel.

  • Li sendis la skribitan leteron al sia amiko. - Poslal napísaný list svojmu priateľovi.

    Písanie listu sa uskutočnilo skôr než odoslanie.

  • La letero estis skribita en la paŭzo. - List bol napísaný počas prestávky.

    Písanie sa neudialo pred prestávkou, ale niekedy počas prestávky písanie dosiahlo svoj koniec. List bol teda dokončený počas prestávky.

  • Li skribos. - Bude písať.

    Písanie sa uskutoční niekedy v budúcnosti.

  • Li estis skribonta la leteron, sed devis subite foriri. - Chystal sa napísať list, ale musel náhle odísť.

    Písanie bolo zamýšľané, ale predsa sa neuskutočnilo.

  • Sur la tablo kuŝis aro de legotaj leteroj. - Na stole ležala hromada listov, ktoré treba prečítať.

    Listy čakali na prečítanie. Niekto by ich mal prečítať, ale ešte to neurobil.

Poznámka: Niektorí experimentujú s príčastiami, ktoré zodpovedajú koncovke US, UNT a UT: skribunta viro = "viro, kiu skribus", skributa letero = "letero, kiun oni skribus". Tieto príčastia však nie sú súčasťou oficiálneho esperanta. Ak ich používame, často nás druhí nevedia pochopiť. Môžeme ich tolerovať len pri žartovnom použití.

Príčastia ako príslovky

Príčastie s koncovkou E vyjadruje čin navyše, ktorý sa vzťahuje k podmetu vety. Namiesto toho, aby sme povedali dve vety, každú pre každý čin, spájame vety do jednej:

  • Li legis sian libron kaj manĝis samtempe pomon.Manĝante pomon li legis sian libron. - Čítal si knihu a zároveň jedol jablko. → Jediac jablko si čítal knihu.

    Jedenie trvalo súčasne s čítaním.

  • j Li faris sian taskon. Poste li iris hejmen.Farinte sian taskon li iris hejmen. - Urobil svoju úlohu. Potom šiel domov. → Urobiac svoju úlohu šiel domov.

    Vykonávanie úlohy sa skončilo skôr, než šiel domov.

  • Li intencis skribi leteron. Tial li kolektis siajn skribilojn.Skribonte leteron li kolektis siajn skribilojn. - Chcel napísať líst. Preto si zozbieral perá. → Chystajúc sa písať list zozbieral si perá.

    Písanie listu bolo naplánované, ale skôr, než sa začalo, udialo sa zbieranie.

  • Ili laboris. Samtempe la mastro rigardis ilin.Ili laboris rigardate de la mastro. - Pracovali. Zároveň sa na nich majster pozeral. → Pracovali pozorovaný majstrom.

    Pracovanie a pozeranie sa udialo súčasne.

  • Mi tute ne atendis lin, sed li tamen venis al mi.Li venis al mi tute ne atendite. - Vôbec som ho nečakal, aj tak prišiel ku mne. → Prišiel ku mne celkom nečakane.

    Čakanie (ktoré sa neudialo) bolo prv než jeho príchod.

  • Oni preskaŭ kaptis lin, sed li forkuris.Kaptote, li forkuris. - Takmer ho chytili, ale utiekol. → Takmer chytený utiekol.

    Keď sa udial odbeh, chytanie bolo v bezprostrednej budúcnosti.

Takéto zložené vety sú najčastejšie v písanej forme jazyka. Predstavujú zložitý vzťah medzi niekoľkými vecami vo veľmi hustej a trochu ťažkej forme. Hovorený jazyk tieto veci vyjadruje často viacerými slovami.

V takýchto vetách musí byť príslovkové príčastie v istom zmysle opisom podmetu prísudku:

  • Farinte la taskon li iris hejmen. - Vykonajúc úlohu šiel domov.

    Urobil úlohu.

  • Ili laboris rigardate. - Pracovali pod dozorom.

    Boli sledovaní.

Teda nehovorte: Promenante sur la strato venis subite ideo al mi en la kapon. Podmet prísudku venis je ideo. Táto veta znamená, že myšlienka sa prechádzala po ulici, čo pravdepodobne nie je želaný význam. Treba povedať: Promenante sur la strato mi subite ekhavis ideon en la kapon. Alebo: Keď som sa prechádzal po ulici, zrazu som mi prišla na um myšlienka.

Príčastia ako podstatné mená

Činné príčastie s koncovkou O vyjadruje podmet zmyslu činu alebo stavu. Trpné príčastie s koncovkou O vyjadruje predmet zmyslu. Podľa osobitého pravidla príčastie s O vyjadruje osobu:

  • skribanto = píšuci človek; človek, ktorý píše
  • skribinto = človek, ktorý písal; človek, ktorý predtým písal
  • skribonto = človek, ktorý bude písať; človek, ktorý potom bude písať
  • amato = milovaný človek; človek, ktorého niekto miluje
  • amito = človek milovaný v minulosti; človek, ktorého predtým niekto miloval
  • amoto = človek milovaný v budúcnosti; človek, ktorého niekto potom bude milovať
  • Kiam Nikodemo batas Jozefon, tiam Nikodemo estas la batanto kaj Jozefo estas la batato. - Keď Nikodém bije Jozefa, vtedy je Nikodém bijúci a Jozef je bitý.
  • La fuĝintoj kolektiĝis sur la kampo.La personoj, kiuj antaŭe fuĝis... - Utečenci sa zhromaždili na poli. {1} Ľudia, ktorí predtým utiekli...
  • La juĝotoj staris antaŭ la juĝisto.La personoj, kiujn oni intencis juĝi... - Tí, čo budú súdení, stáli pred sudcom. {1} Ľudia, ktorých sa chystajú súdiť...

Nepridávajme príponu UL, lebo príčastia s O už sami o sebe vyjadrujú osoby.

Ak nejde o osobu, ale o vec, pridávame príponu : skribitaĵo, legataĵo, plenumitaĵo, plaĉantaĵo. Keď je však prítomné AĴ, príčastná prípona je často zbytočná. Obyčajne stačí skribaĵo, legaĵo, plenumaĵo, plaĉaĵo.

Niekedy príčastie s koncovkou O vyjadruje neosobnú záležitosť, ktorá plní funkciu najmä v matematike a podobne:

  • dividanto = počet, ktorý rozdeľuje
  • dividato = rozdeľovaný počet

Z podstatného mena, ktoré vyjadruje osobu, môžeme urobiť prídavné meno, ktoré znamená "vzťahujúci sa na osobu". To nie je možné pre substantívne príčastia, lebo príčastia s A majú iné významy:

  • novulonovula kurso = kurz pre nováčikov.
  • komencantokomencanta kurso = "kurso, kiu komencas (ion)". Nemôžeme teda použiť komencanta kurso vo význame "kurso por komencantoj", ale musíme správne povedať kurso por komencantoj (alebo možno porkomencanta kurso).

Poznámka: Slovo Esperanto (s veľkým E) bolo pôvodne príčastie s významom "dúfajúci človek", ale teraz je názvom jazyk a už sa nepovažuje za príčastie. Môžeme teda tvoriť prídavné meno Esperanta = "vzťahujúci sa na jazyk esperanto". Slovo esperanto (s malým e) je však príčastie a naďalej znamená "dúfajúci človek".

Zložené slovesné tvary

Pomocným slovesom esti a rôznymi príčastiami môžeme veľmi presne vyjadriť rôzne významové odtienky spôsobu, času, trvania, splnenia, atď. Jednoduché slovesá s AS, IS, OS, US a U sa všeobecne preferované, ale v prípadoch, keď chceme podrobne predstaviť čin, môžeme použiť zložený tvar. V podstate môžeme kombinovať všetky formy esti (esti, estas, estis, estos, estu, estus) so všetkými šiestimi príčastiami. Tým dostaneme 36 možných zložených slovesných tvarov. Niektoré z týchto tvarov sa však v praxi ani nepoužívajú, lebo vyjadrujú príliš zvláštne alebo príliš špeciálne významové odtienky. Iné vyjadrujú nuansy, ktoré sú potrebné, ale pre ne často existujú iné vhodnejšie výrazové spôsoby. Tu je niekoľko príkladov:

  • Li estas leganta libron. - Číta knihu.

    Čítanie knihy trvá teraz.

  • Li estis leganta libron. - Čítal knihu.

    Jeho čítanie knihy trvalo vtedy.

  • Li estos leganta libron. - Bude čítať knihu.

    Jeho čítanie knihy bude trvať vtedy.

  • Li estas leginta libron. - Dočítal knihu.

    Jeho čítanie knihy je už minulosť.

  • Li estis leginta libron. - Kedysi čítal knihu.

    Jeho čítanie knihy bolo vtedy už minulosťou.

  • Li estos leginta libron. - Prečíta si knihu.

    Jeho čítanie knihy bude v tom budúcom čase už minulosťou.

  • Li estus leginta libron, se... - Bol by býval čítal knihu, keby...

    Jeho čítanie knihy by bolo minulosťou, keby...

  • Li estis legonta libron. - Chystal sa čítať knihu.

    Vtedy sa pripravoval na čítanie knihy.

  • Li volas esti legonta libron. - Chce čítať knihu.

    Chce, aby sa pripravoval na čítanie knihy.

  • La libro estas legata. - Kniha sa číta.

    Čítanie knihy trvá teraz.

  • La libro estos legata. - Kniha sa bude čítať.

    Čítanie knihy bude trvať vtedy.

  • La libro estus legata, se... - Kniha by sa čítala, keby...

    Čítanie knihy by pokračovalo, keby...

Zložene tvary ANT sú potrebné veľmi zriedka. Zdôrazňujú, že niečo trvá, keď sa deje niečo iné. Obyčajne stačia jednoduché slovesá. Niekedy môžeme použiť (ĝuste) tiam, aby sme zvýraznili, že ide o súbežné deje. Zložené tvary INT sú častejšie potrebné. Môžu byť užitočné, aby vyjadrili, že čin sa stal pred iným činom. Často to však kontext vyjadruje dosť dobre. Ak to potrebujeme, môžu pomôcť výrazy s jam, antaŭe, ĵus, post kiam alebo antaŭ ol. Zložené tvary ONT sú užitočné na vyjadrenie skorého alebo zamýšľaného činu. Môže to vyjadriť aj baldaŭ a rôzne slovesá, a to často oveľa jasnejšie.

Zložené tvary IT sa trochu odlišujú od zložených tvarov INT. Zložený tvar INT vždy vyjadruje čin, ktorý sa stal pred iným činom. Zložený tvar IT vyjadruje splnenie činu alebo čin, ktorý dal výsledok. Tvar IT môže vyjadriť čas skorší než iný, ale veľmi často to tak nie je:

  • Tiam li estis eltrovinta la veron. - Vtedy našiel pravdu.

    Zistenie pravdy sa stalo určite aj vtedy. Ak chceme vyjadriť, že čin sa práve vtedy splnil, máme použiť jednoduché sloveso: Tiam li eltrovis la veron.

  • Tiam la vero estis eltrovita. - Vtedy bola pravda nájdená.

    Zistenie pravdy sa splnilo práve vtedy alebo predtým podľa kontextu. Jednoduchá slovesná forma pre pasívny čin neexistuje, ale namiesto toho môžeme použiť vetu s podmetom oni: Tiam li eltrovis la veron.

Niekedy môže nastať nedorozumenie, lebo tvar IT vyjadruje skorší čin alebo čin, ktorý sa splnil. Vtedy si pomôžeme prídavnými výrazmi, ktoré jasne vyjadrujú čas. V praxi však takéto vysvetlenia sú len zriedka potrebné: Kiam via domo estis konstruata, mia domo estis jam longe konstruita. Estis konstruita sa odohralo skôr v porovnaní s estis konstruata. Antaŭe ni iradis en la lernejon kaj iom lernis, kaj poste ni estis konfirmitaj. Estis konfirmitaj sa odohralo neskôr v porovnaní s iradis a lernis.

Niekedy namiesto esti plus príčastie priamo z príčastia robíme sloveso rovnako ako často priamo z iných prídavných mien robíme slovesá: estas legantalegantas, estis legontalegontis, estus legintalegintus, estas legatalegatas, estos legitalegitos a podobne.

Takéto tvary sú úplne logické a pravidelné, ale žiaľ, v praxi sú veľmi ťažké pochopiteľné. Slovo ako legintos obsahuje pravdepodobne príliš veľa informácií vo veľmi zhustenom tvare. Obyčajné zložené tvary s esti sú vhodnejšie v tých zriedkavých prípadoch, keď nemôžeme použiť jednoduché slovesné tvary (legis, legos atď.).

Sed kelkaj tiaj mallongigitaj formoj efektive praktike iom enuziĝis. Precipe INTUS-formoj estas popularaj. Simpla US-formo estas tute sentempa, sed multaj tamen sentas US-verbojn kiel nuntempajn, kaj uzas INTUS ĉiam, kiam temas pri pasinteco: {1} = {2} Oni povas pli simple diri: {3}

Aj tvary ATAS sú dosť časté: Bezonatas novaj fortoj en nia organizo. = Estas bezonataj... Serĉatas nova redaktisto por la revuo. = Estas serĉata...

Trpný rod

Vety s tranzitívnym slovesom môžeme zmeniť z činného rodu (normálna veta) do trpného rodu. Trpný rod je akoby obrátený spôsob predstavenia činu. Keď vetu dávame do trpného rodu, nastávajú tri zmeny:

  • Predmet sa stáva podmetom (a stráca svoju koncovku N).
  • Prísudok sa stáva zloženým slovesom: esti + trpné príčastie
  • Podmet v činnom rode sa stráca alebo sa stáva príslovkovým určením v tvare de.

La knabino vidas la domon. - Dievča vidí dom.

  • la domonla domo
  • vidasestas vidata
  • la knabinode la knabino

La domo estas vidata de la knabino. - Dom je videný dievčaťom.

Li batis sian hundon per bastono. - Udrel svojho psa palicou.

  • sian hundonlia hundo
  • batisestis batata
  • li sa môže stratiť.

Lia hundo estis batata per bastono. - Jeho pes je bitý palicou.

Trpný rod sa používame na presun pozornosti od činného podmetu k činu. Aj niekdajší predmet (nový podmet) dostáva viac pozornosti. Často používame trpný rod, keď hovoríme o veľmi všeobecnej záležitosti, keď sotva existuje činný podmet.

Ak chceme v pasívnej vete zachovať pôvodný podmet aktívnej vety, musíme použiť predložku de: Ĝi estis trovita de mia frato. = Mia frato trovis ĝin. La piano estas ludata de vera majstro. = Vera majstro ludas la pianon. Predložka de má viacero významov, ale pri trpnom príčastí de vždy vyjadruje činiteľa. Ak je tu riziko nedorozumenia, môžeme použiť fare de: Ĝi estis forprenita fare de mi. = Mi forprenis ĝin.

Ak podmet v pasívnej vete je vedľajšia veta, neurčitok alebo príslovka množstva (alebo príslovkové slovíčko množstva), trpné príčastie musí mať koncovku E: Oni interkonsentis, ke mi faru tion.Estis interkonsentite, ke mi faru tion. Oni ordonis al mi fari tion.Al mi estis ordonite fari tion. Oni atribuis multe (= multon) al tiu rakonto.Multe estis atribuite al tiu rakonto. Niekedy tranzitívne sloveso vystupuje vo vete bez predmetu. Ak túto vetu dávame do trpného tvaru, výsledkom je pasívna veta bez podmetu. Príčastie má mať aj vtedy koncovku E: Oni parolis pri tio.Pri tio estis parolate.

Trpný rod - výber príčastia

Výber príčastia v trpnom tvare závisí od toho, čo chceme vyjadriť. Máme vybrať príčastie tvaru AT, ak sa zaujímame o trvanie činu alebo ak ide o opakovanie činu. Máme vybrať príčastie tvaru IT, ak je dôležitejšie splnenie alebo výsledok. Máme vybrať príčastie tvaru OT, ak ide o stav pred činom.

AT
trvanie alebo opakovanie
IT
splnenie alebo výsledok
OT
stav pred činom

Keď váhame medzi AT a IT, môžeme použiť kontrolné výrazy, aby sme zistili, ktorý významový odtienok je vhodnejší:

Ak môžeme pridať iom post iom,plu kaj plu alebo ree kaj ree bez toho, aby sme zmenili zmysel, vtedy je vhodné AT, lebo iom post iom a plu kaj plu zdôrazňujú trvanie a ree kaj ree zdôrazňuje opakovanie.

Ak môžeme pridať definitive bez toho, aby sme zničili zmysel, vtedy je vhodné IT, lebo IT, lebo definitive zdôrazňuje splnenie alebo dosiahnutie výsledku.

  • Ŝi amis kaj estis [plu kaj plu] amata. - Milovala a bola (ďalej) milovaná.
  • Dum la teatraĵo estis [iom post iom] montrata, okazis strangaj aferoj en la salono. - Počas divadelného predstavenia sa stali v sále zvláštne veci.
  • Tiu ĉi komercaĵo estas ĉiam volonte [ree kaj ree] aĉetata de mi. - Tento komerčný produkt je vždy ochotne (opäť a opäť) kupovaný mnou.
  • Mi sciigas, ke de nun la ŝuldoj de mia filo ne estos [ree kaj ree] pagataj de mi. - Oznamujem, že odteraz dlhy môjho syna nebudú (opäť a opäť) platené mnou.
  • Estu trankvila, mia tuta ŝuldo estos [definitive] pagita al vi baldaŭ. - Buď pokojný, celý môj dlh ti bude (určite) zaplatený čoskoro.
  • Georgo Vaŝington estis [definitive] naskita la dudek duan de Februaro de la jaro mil sepcent tridek dua. - George Washington sa (určite) narodil 22. februára 1732.

Niektoré slovesá majú dva rozdielne významy a výber príčastia závisí od toho, ktorý z tých dvoch významov máme na mysli. Klasický príklad je sloveso okupi, ktoré môže znamenať buď "zabrať" alebo "obsadiť". Zabranie je čin obyčajne chvíľlkový, a preto je zaujímavé najmä splnenie. Obsadenie je dlhodobejšia záležitosť, a preto je zaujímavejšie trvanie. Po zabraní obyčajne nasleduje obsadenie a pred obsadením bolo zabranie. Preto pri slovese okupi môžeme často použiť formu AT alebo IT podľa ľubovôle bez praktického rozdielu: Mi estas tre okupata de mia laboro. = Moja práca "ma teraz drží" (viac a viac), lebo ma predtým "vzala". Mi estas tre okupita de mia laboro. = Moja práca "ma (určite) vzala", a preto "ma teraz drží". Iný príklad je sloveso "kovri": Li kovris la plankon per tapiŝo.La planko estis kovrita (de li) per tapiŝo. Tu ide o definitívny výsledok činu "meti sur plankon". Tapiŝo kovris la plankon.La planko estis kovrata de tapiŝo. Tu ide o trvanie činu "kuŝi sur planko". Najčastejšie používame tvar IT pri slovesách ako okupi a kovri, ale máme slobodný výber podľa myšlienky, ktorú chceme vyjadriť.

Niekedy dávame prednosť príčastiu v tvare AT, keď je čin len teoretickou možnosťou, ktorá sa určite neuskutoční lebo keď je čin negovaný alebo ak kontext znemožňuje splnenie: Ŝi estis nun en tia aĝo, ke ŝi devis esti konfirmata. Ide len o povinnosť potvrdenia. Nevieme ešte, či k potvrdeniu naozaj došlo. Ili volas, ke tia aŭ alia ŝanĝo estu farata jam nun. Nevieme, či boli zmeny urobené. La unueco de Esperanto neniam estos rompata. K narušeniu nikdy nedôjde. Eĉ vulpo plej ruza fine estas kaptata. Ide o zásadu, ktorá je vždy platná. Myšlienka trvania sa stáva dôležitejšou než myšlienka splnenia. Ale v týchto vetách môžeme použiť aj tvar IT. Máme slobodný výber podľa myšlienky, ktorú chceme vyjadriť.

Pri opakujúcich sa činoch obyčajne používame AT, lebo sa zaujímame o opakovanie, ale niekedy sa môžeme sústrediť na splnenie každého jednotlivého opakovania a použiť IT. Ak vyjadrujeme presný počet opakovaní, myšlienka splnenia sa stáva dôležitejšou a vtedy obyčajne používame tvar IT: Dum la milito tiu vilaĝo estis ofte prirabata kaj bruligata. Dum la milito tiu vilaĝo estis kvarfoje prirabita kaj bruligita. - lernu_net - 2013-marto-21 16:28

Poznámka: Niektorí esperantisti neprijíme vyššie uvedené zásady pre výber AT a IT. Podľa niektorých esperantistov AT má namiesto toho znamenať "ĝuste tiam" a IT má podľa nich znamenať "antaŭ tiam". Používajú takéto vety: Mi estis naskata en Januaro. La ŝlosilo estis perdata hieraŭ. Subite li estis trafata de kuglo. Takéto vyjadrovanie zvyčajne nazývame "atismo" (aj "tempismo"). V normálnom esperante v takých vetách používame IT, a preto často používame výraz "itismo" (aj "aspektismo"). Otázku o itizme a atizme definitívne rozhodnú tri vzorové vety vo Fundamente: Georgo Vaŝington estis naskita la dudek duan de Februaro de la jaro mil sepcent tridek dua. Li sentis sin tiel malfeliĉa, ke li malbenis la tagon, en kiu li estis naskita. Mia onklo ne mortis per natura morto, sed li tamen ne mortigis sin mem kaj ankaŭ estis mortigita de neniu; unu tagon, promenante apud la reloj de fervojo, li falis sub la radojn de veturanta vagonaro kaj mortiĝis.

Nahor