Към съдържанието

Iuj lingvoelementoj, kiujn oni ordinare ne nomas afiksoj, estas tamen uzataj en la vortfarado en ia speciala maniero, laŭ iaj specialaj reguloj. Preskaŭ ĉiam temas baze pri kunmetado laŭ la ordinaraj principoj de kombinoj kaj frazetvortoj, sed kun ia aldona specialaĵo. Tiajn elementojn oni povas nomi afiksecaj. Aliaj elementoj aperas tiel oftege en kunmetaĵoj, ke ankaŭ ili ŝajnas esti afiksoj, kvankam ili fakte plene sekvas la ordinarajn vortfarajn regulojn. Ankaŭ tiajn elementojn oni povas nomi afiksecaj.

Словообразувателни корени и словосъчетания

Ето няколко примера с обикновени корени, които често се използват като словообразувателни частици.

FIN

Коренът fin често се използва като представка, за да посочи завършването на някакво действие вместо el като представка: finkanti, finfari, finmanĝi ('доизпявам', 'довършвам', 'дояждам').

HAV, PLEN, RIĈ

Корените hav, plen и riĉ може да се използват като наставки, за да уточнят значението на прилагателното: barbabarbhava, truatruhava, mankamankohava, amaamoplena, bruabruoplena, floraflorplena, fumafumoplena, oraororiĉa, herbaherbriĉa, sentasentriĉa.

KELK

Prefikseca KELK montras multobligon per nedifinita sed ne granda nombro (pli ol unu): kelkdek = "kelkaj dekoj", kelkcent = "kelkaj centoj", kelkmil = "kelkaj miloj". Atentu pri la akcento: kElkcent, kElkmil. KELK ne estas vorteto, sed radiko. Tial ne eblas disskribi tiajn vortojn. Ne skribu kelk dek, kelk mil, sed kelkdek, kelkmil. Ĉiam eblas anstataŭe diri kaj skribi: kelkaj dekoj, kelkaj miloj k.t.p.

Kelk като наставка посочва допълнение към неопределен брой (повече от една): dekkelke = „десет и нещо“, tridekkelk-jara ('трийсет и нещо годишен') = който е на трийсет и няколко години.

Iafoje oni vidas prefiksecan KELK kun la signifo "proksimume": kelkmil = "proksimume mil". Tio kolizias kun la ĉi-antaŭe montrita Zamenhofa uzado, kaj estas malrekomendinda.

KELK estas uzata prefiksece ankaŭ ĉe tabelvortoj je I por emfazi la nedifinitecon: kelkiuj = "kelkaj, iuj", kelkiom = "kelke, iom". La iafoje uzata formo kelkiu (sen J) estas memkontraŭdira. Iu montras precize unu individuon, dum KELK montras pli ol unu.

On-думи

Kunmetaĵoj kun la sufikso ON estas ofte uzataj prefiksece: duonhoro = "duona horo, duono de horo", kvaronlitro = "kvarona litro, kvarono de litro", milonmilimetro = "milona milimetro, milono de milimetro", trionparto = "triona parto". Eblas krei ordinarajn kombinojn anstataŭe, ekz.: horkvarono (= "kvarono de horo"): Pasis certe horkvarono, antaŭ ol la floreto povis denove rekonsciiĝi. Formoj kiel horkvarono estas tamen ekstreme maloftaj.

Като представка duon има специално значение: 'приблизително наполовина', 'не напълно', 'почти' :duonnuda ('полугол') = почти гол, duonkuirita ('полусварен') = не напълно сварен.

Ĉe parencovortoj DUON havas du specialajn signifojn. Ĝi tie montras parencecon tra nur unu el la gepatroj kaj ankaŭ parencecon kreitan per regeedziĝo: duonfrato = 1. frato kun kiu oni havas nur unu el la gepatroj komuna, 2. filo de duonpatr(in)o; duonfilo = filo de la edz(in)o; duonpatro = nova edzo de la patrino; duonpatrino = nova edzino de la patro.

VIC

Като представка vic се използва, за да посочи нещо, което може да замества друго нещо, или лице, което може да замества някого: vicprezidanto ('подпредседател') = „заместник-председател“, vicdirektoro ('заместник-директор'), vicrado ('трето (помощно) колело') = „резервно колело“.

Oni povas uzi la radikon VIC prefiksece ankaŭ por parenceco kreita per regeedziĝo: vicpatro, vicfilo, vicfrato. Ĉe tiaj DUON-vortoj, kiuj povas havi ambaŭ signifojn de parenca DUON, oni prefere uzu VIC por regeedziĝa parenceco, kaj DUON nur por efektive duona parenceco.

VIR

Коренът vir се използва като представка, за да посочи мъжки пол. Сравнете с наставката in. По този начин vir се използва при думи, които може да имат пол, и само при думи, които не назовават мъжки представител сами по себе си.

Vir главно се използва при думи, назоваващи животни: virĉevalo, virkato, virbovo, virhundido, virbesto ('жребец', 'котарак', 'бик', 'кутре', 'самец').

И при думи, назоваващи хора, vir може да се използва като представка: virhomo, virprezidanto, virsekretario. При такива думи обаче се предпочита vir да се използва като прилагателно: vira homo, vira prezidanto, vira sekretario.

Много често обаче vir се пропуска, въпреки че става дума за самец или лице от мъжки пол.

Обърнете внимание, че самостоятелната дума viro означава „пълнолетен мъжки представител на човешкия род“, докато vir като представка само посочва пол (не се има предвид нито човек, нито пълнолетност). Думата vira може както да посочва мъжки пол, така и да включва човек и пълнолетност – според контекста.

Предлози като словообразувателни частици

Думи с предлог в ролята на представка най-често са изрази, превърнати в една дума. Предпогът се използва като представка към думата, към която се отнася в пълното изречение:

  • sen fino ('без край') → senfina ('безкраен') = който е без край
  • pri amo ('за/относно любов') → priama ('любовен') = който се отнася до любов
  • inter nacioj ('между народи') → internacia ('международен')
  • ĝis la fino ('до края') → ĝisfine ('докрай')
  • tra nokto ('през нощта') → tranokti ('пренощувам') = прекарвам нощта на гости у някого
  • per laboro ('с работа') → perlabori ('изработвам') = придобивам нещо чрез работа
  • en teron ('навътре в земята') → enterigi ('заравям') = поставям под земята
  • en amon (букв. 'в любов' с насочено действие) → enamiĝi (al iu) ('влюбвам се в някого') = започвам да изпитвам любов към някого. Любовта е насочена към любимия човек, затова е за предпочитане да се казва mi enamiĝis al vi (Влюбих се в теб.), а не mi enamiĝis en vi(n). En като представка не се отнася към любимия. Вместо al може да се използва също и предлогът je: enamiĝi je iu.
  • ekster la lando ('извън страната') → eksterlando ('чужбина') = всяка друга страна освен родната
  • ekster la lando ('извън страната') → eksterlandano ('чужденец') = човек от друга страна

Prefikseca prepozicio ankaŭ povas esti preciziga antaŭelemento en kombino. En tia vorto la prepozicio tute ne estas rolmontrilo de la posta elemento, sed rilatas al io alia:

  • paroli ('говоря') → alparoli ('обръщам се към някого')
  • pagi ('плащам') → antaŭpagi ('предплащам') = плащам предварително, преди указаното време
  • radikiĝi ('кореня се') → enradikiĝi ('вкоренявам се') = закрепям се в нещо чрез корените си
  • rompi ('чупя') → interrompi ('прекъсвам, пресичам') = прекъсвам нещо между две неща или лица (напр. разговор)
  • rimedo ('средство, мярка') → kontraŭrimedo ('противомярка') = мярка за предотвратяване или недопускане на нещо
  • sidi ('седя') → kunsidi ('заседавам') = седя заедно с някого на някакво събрание
  • aĉeti ('купувам') → subaĉeti ('подкупвам') = склонявам някого чрез пари да действа в мой или нечий интерес, обикновено незаконно (преносно значение)
  • jupo ('пола') → subjupo ('подплата') = дреха, която се носи под друга дреха
  • signo ('знак') → supersigno ('диакритичен знак') = допълнителен знак над някаква буква

Когато се изпозва такава дума в изречение, предлогът в ролята на представка често се повтаря пред това, към което наистина се отнася: Li eliris el la dormoĉambro kaj eniris en la manĝoĉambron. (Той излезе от спалнята и влезе в трапезарията.). Често обаче предлогът пред това, към което се отнася, не се повтаря, а вместо това се използва друг предлог: Ĝi parolas nur pri tiaj instruoj, kiuj ne kontraŭparolas al la scienco. (То говори само за такива учения, които не противоречат на науката.). Al вместо повтаряне на kontraŭ. Това, към което предлогът като представка се отнася, често може да се явява допълнение на същия глагол: La belan Saran li jam kelkfoje ĉirkaŭiris. (Той вече обиколи няколко пъти красивата Сара.) = Ĉirkaŭ la bela Sara li jam kelkfoje (ĉirkaŭ)iris. (Той вървя вече няколко пъти около красивата Сара.). Много често обаче допълнението на този глагол е нещо съвсем друго без пряка връзка с предлога в ролята на представка: Alportu al mi metron da nigra drapo. (Донеси ми метър черен плат.).

El

El povas esti tute normala prefikseca prepozicio en kombinoj kaj frazetvortoj, ekz.: eliri (kombino) = "iri el io", elbati (kombino) = "bati ion el io", el (la) litoellitiĝi (frazetvorto) = "leviĝi el (la) lito".

Sed prefikseca el estas en kombinoj ankaŭ uzata kun la speciala signifo "komplete, ĝisfine, ĝisprete, ĝis rezulto, ĝis difekto, ĝis malapero":

  • trinki ('пия') → eltrinki ('изпивам') = изпивам цялото съдържание
  • lerni ('уча') → ellerni ('изучавам') = научавам напълно, изцяло
  • uzi ('ползвам') → eluzi ('използвам') = използвам до изразходване

Някои такива el-думи придобиват специално (преносно) значение:

  • teni ('държа') → elteni ('издържам') = устоявам, не отстъпвам, търпя
  • pensi ('мисля') → elpensi ('измислям') = създавам чрез мисъл

Se estas risko pri konfuzo inter la propra signifo de el, kaj la speciala ĝisfina signifo, oni uzu ion alian prefiksece por esprimi la signifon "ĝisfine". Oni tiel uzas ekz. tra, for, SAT, kaj FIN. Oni devas tamen ĉiam atenti, ke la uzata radiko aŭ vorteto taŭgu laŭsence, ekz.: trabori, trakuri, forkaŝi, satmanĝi, finkanti, finfari, finmanĝi k.t.p. Oni ankaŭ povas tian ĉi signifon montri per plurvortaĵo, kio estas ofte la plej bona solvo: legi ĝisfine, kuri tra la tuta urbo, manĝi ĝis sateco, kanti ĝis la fino, kanti la tutan kanton k.t.p.

Pri

En frazetvortoj (kun A-finaĵo aŭ E-finaĵo) prefikseca pri estas uzata en ordinara maniero, ekz.: pri amopriama = "tia, ke ĝi temas pri amo", pri nutroprinutra = "tia, ke ĝi temas pri nutr(ad)o".

En kombinoj prefikseca pri kreas transitivajn verbojn. Aŭ ĝi faras netransitivan verbon transitiva, aŭ ĝi faras el jam transitiva verbo novan transitivan verbon. Normale tia pri-verbo havas originan pri-adjekton kiel objekton:

  • Li pensis pri la afero.Li pripensis la aferon. - Той мислеше за делото. → Той обмисляше делото.

    Pensi е преходен глагол, чието пряко допълнение е самата мисъл. Pripensi е преходен глагол, чието пряко допълнение е това, за което се мисли.

En iaj okazoj ĉi tia pri-verbo havas objekton, kiu origine ne estis pri-adjekto, sed ekz. de-adjekto aŭ al-adjekto. En tiaj verboj pri perdis sian propran signifon, kaj estas uzata nur por ŝanĝi la frazrolojn. Pri estas tiel uzata precipe en iuj tradiciaj verboj:

  • rabiprirabi
    • Ili rabis monon de la homoj. - Ограбиха пари от хората.
    • Ili prirabis la homojn (je/por mono). - Ограбиха хората (за пари).
  • semiprisemi
    • Mi semis tritikon sur la kampon. - Посях пшеница на полето.
    • Mi prisemis la kampon (per tritiko). - Засях полето (с пшеница).
  • serĉipriserĉi
    • Ili serĉis armilojn ĉe li. - Потърсиха оръжия у него.
    • Ili priserĉis lin (por armiloj). - Претърсиха го (за оръжия).
  • lumiprilumi = "ĵeti sian lumon ien"
    • La luno lumis en la ĉambron. - Луната светеше в стаята.
    • La luno prilumis la ĉambron. - Луната освети стаята.

    Само нещо, което излъчва светлина (своя или чужда), може да освети нещо друго.
    lumigi ('осветявам') = правя така, че нещо да свети

Prefikseca pri en kelkaj okazoj nur servas por doni al verbo novan signifon, kiu iel rilatas al la origina signifo:

  • juĝi ('съдя, осъждам') → prijuĝi ('преценявам, обсъждам') = изразявам одобрително или неодобрително мнение за нещо
  • ĵuripriĵuri = doni aŭ dediĉi ofere al Dio

En tia uzo pri similas al la sufikso UM.

Други думички като словообразувателни частици

Krom prepozicioj ankaŭ multaj aliaj vortetoj estas uzataj prefiksece en diversaj manieroj. Ĉi tie aperos nur kelkaj gravaj ekzemploj de tia uzo.

Ĉi

La loka vorteto ĉi estas tre ofte uzata prefiksece en frazetvortoj kun A-finaĵo aŭ E-finaĵo. Normale oni uzas por klareco dividostrekon post ĉi:

  • en tiu ĉi jaroĉi-jare - през тази година → тази година
  • post tio ĉiĉi-poste - post tio ĉi → ĉi-poste

Обърнете внимание, че ĉi е самостоятелна дума в tiu ĉi, ĉi tiu, tie ĉi, ĉi tie и т.н. Там дефис не се използва.

Fi

La interjekcio fi estas ofte uzata prefiksece kun la signifo "malŝatinda, abomena". Prefikseca fi montras subjektivan indignon aŭ moralan kondamnon kontraŭ tio, kio staras poste:

  • homofihomo = naŭza, malmorala, malŝatinda homo
  • ŝerco ('шега') → fiŝerco = подмолна, безсрамна, лоша шега
  • insekto ('насекомо') → fiinsekto ('гнида', 'гадинка') = отблъскващо насекомо, паразит
  • famafifama = fama pro malŝatindaj aferoj

Prefikseca fi kaj la sufikso AĈ estas similaj. Fi estas pli subjektiva. Ĝi esprimas indignon kaj malŝaton. AĈ estas pli objektiva. Ĝi montras maltaŭgecon kaj malbonan kvaliton.

For

La loka kaj mova vorteto for estas ofte uzata prefiksece ĉe agaj vortoj: foriri, foriro, forkuri, forkurado, forfali, forĵeti, forŝiri, forpermesi, fortimigi, forargumenti, forbuĉi, fordormi, foresti, foresto. Ĉiuj tiaj vortoj estas tute normalaj kombinoj. Ofte oni ankaŭ povas uzi de en ĉi tiaj vortoj: forŝirideŝiri, forprenidepreni, fortranĉidetranĉi. Sed for donas pli fortan signifon.

Mem

Prefikseca mem havas du malsamajn signifojn: 1. "sen helpo de alia": memvole, memlerninto, memdisciplino, memstara, memkompreneble. 2. "al si mem, pri si mem, sin mem": memestimo, memamo, memdefendo, memmortigo, memportreto, memofero. Se la signifo estas "sin mem", oni povas ankaŭ uzi sin prefiksece.

Ne

Отрицателната частица ne, използвана като представка, указва недостатък или липса на нещо (напр. на качество): neĝentila ('неучтив'), nelonge ('неотдавна'), nefermita ('незатворен'), nematura ('незрял'), nelerta ('неопитен'), nekomprenebla ('неразбираем'), nelegeble ('нечетливо'), nekredebla ('невероятен'), nejudo ('неевреин') = човек, който не е евреин, ne-Kopenhagano ('некопенхагенец') = човек, който не е от Копенхаген.

Sin

La pronomo si kun N-finaĵo estas ofte uzata prefiksece anstataŭ mem en la signifo "sin mem": sinfido, sindefendo, singarda, sindona.

Sin като самостоятелна дума се използва само за трето лице. Като представка обаче sin се използва и за първо, и за второ лице: Kontraŭ s-ro K. mi estos singarda. = Mi gardos min kontraŭ s-ro K.

Sin-vortoj estas frazetvortoj, kiuj deiras de infinitiva frazeto: sin defendi → [sin defendi]-(ago)-O → sindefendo = "la ago defendi sin mem"

Tia sin-vorto povas havi ĉian finaĵon krom verba finaĵo: sinfido, sinfida, sinfide. Se oni volas uzi verban finaĵon, oni devas reiri al la origina frazeto, kie sin estas aparta vorto. Se sin ne rilatas al la tria persono, oni devas tiam ŝanĝi al min, ninvin laŭ la senco:

  • ŝia sindefendoŜi defendas sin. - самозащитата ѝ → Тя се защитава.
  • ilia sindefendoIli defendas sin. - самозащитата им → Те се защитават.
  • mia sindefendoMi defendas min. - самозащитата ми → Защитавам се.
  • nia sindefendoNi defendas nin. - самозащитата ни → Защитаваме се.
  • via sindefendoVi defendas vin. - самозащитата ти → Защитаваш се.

En tiaj ĉi vortoj oni konservas la N-finaĵon de sin. Normale tamen N-finaĵoj (same kiel J-finaĵoj) forfalas ene de kunmetitaj vortoj.

Обратно нагоре