Späť na obsah

V esperante je hlavným pravidlom pre slovosled zrozumiteľnosť. Slová sa majú klásť v takom slovoslede, aby bol zmysel jasný. Rôzne koncovky, najmä N, umožňujú veľkú slobodu, ale táto sloboda nie je absolútna.

Mnohé príslovkové častice majú pre zrozumiteľnosť stáť pred tým, k čomu sa viažu, napríklad ankaŭ, , tre, nur. Aj ne má stáť pred tým, čo neguje.

Predložka má vždy stáť pred tým, čiu úlohu vyjadruje.

Spojka má stáť pred tým, čo s niečím spája.

Ajn má stáť hneď za tabuľkovým slovom, ktoré nuansuje.

Slovosled vetných členov

Základný slovosled vetných členov sa riadi týmto vzorom:

podmetprísudokpredmetiné vetné členy

  • Ili — sidas — sur la sofo.
    Podmet - prísudok - príslovkové určenie miesta.
  • La hundo — ĉasas — katon.
    Podmet - prísudok - predmet.
  • Karlo — manĝas — rizon — per manĝbastonetoj.
    Podmet - prísudok - podmet - príslovkové určenie spôsobu.
  • La virino — estas — arkitekto.
    Podmet — prísudok — podmetové príslovkové určenie.
  • Ĉiuj — opinias — lin — stranga.
    Podmet — prísudok — predmetové príslovkové určenie.

Ak používame iný slovosled, nemeníme základný význam, ale len vytvárame rôzne dôrazy. Pri doplnku však nie vždy môžeme slobodne zmeniť slovosled, lebo doplnok najčastejšie nemá ukazovateľa funkcie. Je rozdiel medzi lev je zviera (pravda) a zviera je lev (nepravda, lebo existujú aj iné zvieratá). Vo vete ako napríklad žiak sa stal učiteľom je slovosled veľmi dôležitý, lebo učiteľ sa stal žiakom je úplne iná vec. V mnohých skutočných vetách s doplnkom však kontext odstraňuje možnosti nedorozumenia, aj keby sme použili nezvyčajný slovosled. Avšak veta ako napríklad učiteľ žiak sa stáva je sotva pochopiteľná, a preto sa jej treba vyhýbať.

Predkladanie

Vetný člen, ktorý sa obyčajne nevyskytuje na prvom mieste vo vete, môžeme zdôrazniť tým, že ho kladieme na začiatočnú pozíciu:

  • Terure gajaj ŝajnis al ili iliaj propraj ŝercoj. - Strašne veselé sa im zdali ich vlastné vtipy.

    Normálny slovosled by bol: Iliaj propraj ŝercoj ŝajnis al ili terure gajaj.

  • La sonorilon mi volas kaj devas trovi! - Zvon chcem a musím nájsť!

    Normálne: Mi volas kaj devas trovi la sonorilon.

Vetná čas, ktorej hlavným slovom je slovo na KI, stojí obyčajne na začiatku svojej hlavnej vety alebo vedľajšej vety. Táto pozícia nie je zvlášť zdôrazňujúca pri slovách na KI. Pred slovom na KI môže však stáť predložka, ktorá vyjadruje jeho funkciu vo vete:

  • Kion vi volas? - Čo chceš?
  • Mi volas tion, kion vi volas. - Chcem to, čo chceš.
  • De kio tio ĉi venas, mia filino? - Odkiaľ to prichádza, moja dcéra?
  • Mi ankaŭ ne scias, per kio oni povas klarigi tiun fakton. - Ani ja neviem, čím možno vysvetliť túto skutočnosť.
  • Ŝi ne sciis, en kiu flanko oni devas serĉi butiketon kun manĝeblaĵoj. - Nevedela, na ktorej strane treba hľadať stánok s občerstvením.

V podstate aj iné slová, ktoré spolupracujú so slovom na KI, môžu stáť pred ním, ale vo všeobecnosti neradi máme pred slovom na KI niečo, čo nie je predložkou:

  • Tuj kiam la suno leviĝis, la cignoj kun Elizo forflugis de la insuleto. - Len čo vyšlo slnko, labute s Elizou odleteli z ostrovčeka.
  • Sume kiom mi ŝuldas? - Koľko celkom dlhujem?

    Mohli by sme vložiť sume na iné miesto vo vete.

  • Kune kun kiu vi venis? - S kým si prišiel?

    Obyčajne vynechávame kune.

Spojky kaj, a sed sa môžu bez problémov vyskytnúť pred slovom na KI, lebo takéto slovíčka v skutočnosti nepatria ďalšej vete, ale ju len spájajú s predchádzajúcou: Dum la trarigardado mi trovis diversajn esprimojn, kiuj siatempe ŝajnis al mi bonaj, sed kiuj nun al mi ne plaĉas kaj kiujn mi volonte ŝanĝus.

Niekedy môžeme vložiť časť vety, ktorá v skutočnosti patrí do vedľajšej vety, na začiatok celej vety. To vytvára veľmi silný dôraz pre nezvyčajnosť slovosledu:

  • Tiun laboron mi diris, ke mi faros. = Mi diris, ke mi faros tiun laboron. - Tú prácu som povedal, že urobím. = Povedal som, že urobím tú prácu.

    Časť vety tiun laboron je predmet pre faros a patrí úplne do vety s ke. Pre zdôraznenie však stojí na začiatku celej vety.

  • En salono Zamenhof mi pensas, ke okazas nun la solena inaŭguro. = Mi pensas, ke okazas nun en salono Zamenhof la solena inaŭguro. - V sále Zamenhof si myslím, že sa teraz koná slávnostné otvorenie. = Myslím si, že teraz sa v sále Zamenhof koná slávnostné otvorenie.

    Príslovkové určenie miesta nevyjadruje miesto myslenia, lebo v skutočnosti patrí do vedľajšej vety.

Často môže dôjst k zmätku, ku ktorej časti vety v skutočnosti patria predložené slová. Môže sa zdať, že patria ku slovesu hlavnej vety, lebo stoja blízko pri ňom. Ak časť vety, ktorú chceme zdôrazniť, má funkciu podmetu vo vedľajšej vete, určite ho nemôžeme odstrániť, lebo podmet musí byť pri svojom prísudku. Čiže vôbec sa nedá povedať: Tiu laboro mi pensas, ke estas malfacila. Musíme povedať: Mi pensas, ke tiu laboro estas malfacila.

Niekedy, ak to dovoľuje zmysel, môžeme zdôrazniť časť vety tým, že použijeme predložené príslovkové určenie pri. Tú vetnú časť, ktorú chceme zdôrazniť, necháme na svojom mieste vo vedľajšej vete vo forme zámena alebo tabuľkové slova a na začiatku celej vety ho kladieme vo forme príslovkového určenia pri. Zdôraznená vec sa vyskytuje dvakrát, raz ako príslovkové určenie pri v hlavnej vete a raz ako zámeno v jeho skutočnej funkcii vo vedľajšej vete:

  • Pri tiu laboro mi diris, ke mi faros ĝin. = Mi diris, ke mi faros tiun laboron. - O tej práci som povedal, že ju urobím. = Povedal som, že urobím tú prácu.
  • Pri tiu laboro mi pensas, ke ĝi estas malfacila. - O tejto práci si myslím, že je ťažká.
  • Pri talento mi neniam aŭdis, ke vi ian havas. = Mi neniam aŭdis, ke vi havas ian talenton. - O talente som nikdy nepočul, že ty nejaký máš. = Nikdy som nepočul, že máš nejaký talent.

Niekedy, keď musíme dať slovo na KI na začiatok vety, ale toto slovo v istom zmysle patrí do vedľajšej vety, výsledok môže byť veľmi ťažko pochopiteľný. Našťastie takéto problémy sa v praxi vyskytujú veľmi zriedka:

  • Vi konsilas, ke ni respondu ion al ĉi tiu popolo.Kion vi konsilas, ke ni respondu al ĉi tiu popolo? - Radíš, aby sme niečo odpovedali tomuto národu. → Čo radíš, aby sme odpovedali tomuto národu?

    Kion je predmet prísudku respondu, hoci stojí bližšie pri konsilas. Veta však znie dosť prirodzene, lebo kion by sa mohlo vzťahovať aj na sloveso hlavnej vety konsilas.

  • Petro diris, ke lia amiko nomiĝas Karlo.Kiel Petro diris, ke lia amiko nomiĝas? - Peter povedal, že jeho priateľ sa volá Karol. → Ako povedal Peter, že sa volá jeho priateľ?

    Existuje riziko, že si myslíme, že kiel sa vzťahuje na diris, čo by nám dalo veľmi zvláštny význam. Pochopiteľnejšia alternatíva je: Kiel laŭ Petro nomiĝas lia amiko?

  • Vi volas, ke mi vendu ion al vi.Kion vi volas, ke mi vendu al vi? - Chceš, aby som ti niečo predal. → Čo chceš, aby som ti predal?

    Jednoduchšie (ale nie úplne s rovnakým zmyslom) je: Čo ti mám predať?

Úplne sa vyhýbajme takýmto vetám, ak samotná vedľajšia veta je otázkou, lebo takáto konštrukcia bude príliš zložitá: Ŝi demandis, ĉu mi ŝatas muzikon.Kion ŝi demandis, ĉu mi ŝatas? Musíme povedať Na čo sa pýtala? hoci je to menej presné alebo použiť pri-riešenie, ktoré to ukáže neskôr.

Ten istý problém existuje pri vzťahových (neopytovacích) slovách na KI. Aj takéto slová kladieme na začiatok vedľajšej vety. Ak vzťažné slovo na KI naozaj patrí do vedľajšej vety vedľajšej vety, môže vzniknúť zmätok:

  • Vi asertis, ke vi vidis homon.La homo, kiun vi asertis, ke vi vidis, estas jam delonge mortinta. - Tvrdil si, že si videl človeka. → Človek, ktorého si tvrdil, že si videl, bol už dávno mŕtvy.

    Tejto vete sa treba vyhnúť, lebo kiun sa zdá byť predmetom pre asertis, hoci v skutočnosti je predmetom pre vidis. (Tu sa môžeme vynájsť La homo, kiun vi asertis esti vidinta...)

Často sa môžeme vynájsť predloženým príslovkovým určením pri. Necháme slovo na KI na jeho mieste vo forme zámena a použijeme príslovkové určenie pri ako opytovací výraz alebo podraďovaciu spojku:

  • Ŝi demandis, ĉu mi ŝatas muzikon.Pri kio ŝi demandis, ĉu mi ŝatas ĝin? - Spýtala sa, či mám rád hudbu. → Na čo sa spýtala, či to mám rád?
  • Vi asertis, ke vi vidis homon.La homo, pri kiu vi asertis, ke vi vidis lin, estas jam delonge mortinta. - Tvrdil si, že si videl človeka. → Človek, o ktorom si tvrdil, že si ho videl, je už dávno mŕtvy.

Ak záležitosť s KI má funkciu podmetu, nemôžeme ju odstrániť z vedľajšej vety. Podmet slovesa musí byť vo svojej vete: Karlo diris, ke lia frato edziĝis.Kiu Karlo diris, ke edziĝis? Diris zdá sa, že má dva podmety, kým edziĝis zdá sa, že vôbec nemá podmet. Použite riešenie s pri: Pri kiu Karlo diris, ke li edziĝis?

Nahor