Neviete niekto ako sa správne používa la?

Je to ako v angličtine s the čiže pri konkrétnom niečom sa používa a pri výnimkách ako napríklad rieka? Pretože pri rieke sa údajne v angličtine vždy používa the či už sa myslí konkrétna rieka alebo akákoľvek.

Alebo sa musí použiť la pri akomkoľvek názve a čísle?

XboxManiak:Neviete niekto ako sa správne používa la?

Nie, to nikto nevie

Ale vážne, aspoň skúsim.

Princíp používania člena je ten istý ako v angličtine či v iných národných jazykoch s členom (francúzštine, nemčine, ...) -- totiž ukazovať "určitosť".

(Napríklad slovo seĝo môže označovať "hocijakú stoličku", "stoličku, o ktorej som sa ešte nezmienil", ale výraz la seĝo označuje "tebe známu stoličku", "už zmienenú stoličku", "z kontextu je jasné, ktorú presne stoličku". Napr. Kiam mi venis hejmen, mi sidiĝis sur seĝon. (sadol som si na hocijakú stoličku, na najbližšiu stoličku; možno mám doma viacero stoličiek) La valizo estas sur la seĝo. (buď je v miestnosti jediná stolička, alebo ukazujem prstom, ktorú stoličku mám na mysli))

Konkrétne pravidlá jeho používania v esperante sa však môžu líšiť od jeho používania v národných jazykoch (veď sa líšia aj medzi jednotlivými národnými jazykmi navzájom). V esperante je vždy snaha o to, aby pravidlá používania člena boli čo najkonzistentnejšie, čo najlogickejšie a aby napomáhali presnému vyjadrovaniu.

"Cit pre člen" získaný z iných jazykov môže byť teda dobrým návodom, aj keď nie úplne stopercentným.

Základné pravidlo je zo začiatku si nerobiť z členu veľmi ťažkú hlavu a ak si nie si istý, radšej ho nedať ako dať (lebo je menšou chybou nedať člen tam, kde má byť, ako dať ho tam, kde nemá byť). Častým používaním, i pasívnym sledovaním, sa napokon aj tvoj "esperantský zmysel pre člen" vyostrí.

S vlastnými menami, ktoré sú skutočne jedinečné (teda je jasné, že ide o vlastné meno), sa člen nepoužíva, napríklad nepovieme "la Parizo" ale "Parizo"; člen by tu bol nadbytočný, lebo už z faktu, že je to vlastné meno, je jasné, že ide o jedinečný objekt (Paríž, hlavné mesto Francúzska).

Nie je dôvod robiť výnimku pre vlastné mená riek, a tak tieto sú, takisto ako mená miest, v esperante bez člena: angl. "the Thames" -- esp. "Tamizo", angl. "the Danube" -- esp. "Danubo".

Takisto mestá, ktoré v iných jazykoch člen (z historických dôvodov) majú, v esperante ho nemajú: hol. "Den Haag", angl. "The Hague", esp. "Hago"; fr. "l'Havre", esp. "Havro".

Výnimku však robíme pri vlastných menách, ktoré sú "poskladané" zo všeobecných podstatných mien: okrem iného preto, aby aj v hovorenej reči, kde veľké písmená "nepočuť", bolo jasné, že ide o vlastné meno: "la Ruĝa Maro" -- Červené more (nie hocijaké more, ktoré má červenú farbu, ale presne to konkrétne more, ktoré obmýva Saudskú Arábiu a Egypt).

Podľa tej istej logiky dávame člen aj pred vlastné mená, v ktorých je hlavný ("určovaný") člen všeobecným podstatným menom: la Slovaka respubliko (lebo "respubliko" je všeobecné podst.m.).

Takisto ak pri vlastnom mene stojí všeobecné podstatné meno v prístavku (napr. "mesto Nitra", "rieka Poprad", "firma Nokia"), všeobecné podstatné meno určujeme členom, pretože ide o konkrétne mesto, konkrétnu rieku či firmu: la urbo Nitra, la rivero Poprad, la firmao Nokia.

Otázke o čísle nie celkom rozumiem, ale ak máš na mysli číslovky, potom s radovými číslovkami sa člen spravidla dáva: je to preto, lebo ak poviem, koľkaté v poradí niečo je, tým to dosť presne určím, a preto ide o vec určitú. tretia zastávka štvrtej trasy viedenského metra = la tria haltejo de la kvara linio de la viena metroo.

So základnými (=kardinálnymi) číslovkami sa dávať nemusí, ale môže -- tu sa riadime opäť všeobecným pravidlom podľa toho, či je príslušná počítaná skupina predmetov alebo osôb "určitá" alebo "neurčitá".

V lete som precestoval štyri krajiny. = Somere mi travojaĝis kvar landojn. (nejaké štyri krajiny, nevieme ktoré)

Štyri krajiny Visegrádskej skupiny sa dohodli na vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní. = La kvar landoj de la Viŝegrada grupo interkonsentiĝis pri reciproka rekonado de dokumentoj pri edukiĝo. (Visegrádska skupina pozostáva presne zo štyroch krajín, a práve tieto máme na mysli.)

Myslím si, že je najvyšší čas vrátiť sa k pravidlu o "nerobení si ťažkej hlavy z člena" (to je fakt oficiálne pravidlo! ) -- ale ak by si, alebo ktokoľvek iný, mal ešte nejaké doplňujúce otázky, neváhaj a pokojne sa spýtaj.

Vo vete ktorá obsahuje veľa konkrétnych vecí ako napríklad zoznam prípadne jedálny lístok tak sa všetko má podľa oficialnych pravidiel začínať na la?
Ako princíp použitia la chápem ale neviem si predstaviť zoznam čo zaberá A4 a všetko by sa začínalo na la .

XboxManiak:Vo vete ktorá obsahuje veľa konkrétnych vecí ako napríklad zoznam prípadne jedálny lístok tak sa všetko má podľa oficialnych pravidiel začínať na la?
Ako princíp použitia la chápem ale neviem si predstaviť zoznam čo zaberá A4 a všetko by sa začínalo na la .

Položky v jedálnom lístku prirodzene mať "la" nebudú, pretože vždy označujú nie konkrétnu porciu, ale jedno z množstva jedál, ktoré budú mať v kuchyni/výdajni pripravené, alebo dokonca neexistujúce jedlo, ktoré len podľa tvojej objednávky pripravia.

Viem si však predstaviť, že by som v diskusii nad jedálnym lístkom za istých okolností použil "la", keď poukazujem na istú položku v zozname.

Manĝokarto
-----------

Legoma supo
Ajla supo
Tomata supo

Fritita florbrasiko
Sojkuboj
Bakita melongeno
Rizo kun legompecoj
Terpomfritoj
Funga saŭco
Ajla saŭco

Papava kuko
Marmeladaj buĥtoj
Frapkrema torto

(okej, nie som odborník na jedlo, ale to je len príklad)

Ĉu vi prenos supon? = Dáš si polievku? (na lístku je viacero polievok)
Jes, la ajla supo aspektas alloge. = Áno, cesnaková polievka vyzerá lákavo.
Ĉu la torto indas? = Stojí torta za to? (na lístku je len jediná torta)
Tute ne indas, mi manĝis ĝin hieraŭ. = Vôbec nie, jedol som ju včera.
Kaj kio pri la funga saŭco? = A čo tak hubová omáčka?
La funga saŭco bonegas! = Hubová omáčka je výborná! (máme na mysli tú hubovú omáčku, ktorú pripravujú v tejto jedálni/reštaurácii apod. teda konkrétny druh/spôsob hubovej omáčky)
Mi ankoraŭ neniam manĝis fungan saŭcon. = Ja som ešte nikdy nejedol hubovú omáčku. (vôbec nikdy, nikde, na žiadny spôsob)

Pravdu povediac, neviem si predstaviť nijaký konkrétny príklad dlhého zoznamu, v ktorom by muselo byť pri každej položke "la".

Takisto si vezmi vlastné mená s členom, ktoré som uviedol v minulom príspevku. Napríklad názov encyklopedického hesla vo Vikipédii nebude obsahovať člen (okrem prípadov ak je člen skutočnou súčasťou názvu, napríklad v titule knihy), ale každé použitie vo vete už áno.

mateno:"Cit pre člen" získaný z iných jazykov môže byť teda dobrým návodom, aj keď nie úplne stopercentným.

Slovania sa často sťažujú, že nevedia pochopiť ako funguje určitý člen, lebo ho nemajú vo svojom jazyku. Ako nám ale hovoril jeden fakt uznávaný učiteľ esperanta (a čo som si tiež všimol) tak slovania majú riadne šťastie, lebo pochopia, že v esperante má určitý člen aj nejakú funkciu V niektorých jazykoch je vraj používaný viac na okrasu (napr. tvoje pripomienky o "historických dôvodoch"). Celkom pekné

Jozefo G.:1.) la kvaran de marto 1944

áno

Jozefo G.:2.) (la) 4. marto 1944

V esperante, na rozdiel od slovenčiny, radovú číslovku neoznačujeme bodkou, ale koncovkou -a (ktorú pripájame k číslici buď spojovníkom alebo bez spojovníka)

la 4a de marto 1944
alebo
la 4-a de marto 1944

Dátum je v nominatíve, len ak je príslušný deň podmetom vety (pýtame sa: kto/čo? štvrtý marec). Ak je príslovkovým určením času, dátum je v akuzatíve (pýtame sa: kedy? štvrtého marca).

La 4a de marto 1944 estis tre grava tago en la historio de nia urbo.
La 4an de marto 1944 mi alvenis al Žilina.

Môžeme tiež použiť skrátenú formu dátumu, pri ktorej vynechávame člen, neoznačujeme radovú číslovku, a tiež skracujeme mesiac (bodku vtedy môžeme napísať za skratkou mesiaca). Názov mesiaca môžeme písať veľkým písmenom (ale nemusíme). (V prípade, že takýto skrátený dátum čítame nahlas, vyslovujeme ho ako "úplný dátum" (ako popísaný vyššie), teda vrátane člena "la" aj predložky "de".)

4 mar 1944
alebo
4 mar. 1944
alebo
4 Mar 1944
alebo
4 Mar. 1944
(vyslovíme: "la kvaran de marto mil naŭcent kvardek kvar" alebo "la kvara de marto mil naŭcent kvardek kvar")

Môžeme tiež dátum písať v tvare podľa medzinárodnej normy ISO v poradí rok-mesiac-deň:

1944-03-04

Jozefo G.:3.) en (la) julio (myslím už predtým uvedený rok 1944)

ako píše Bertilo Wennergren vo svojom diele Plena Manlibro de Esperanta Gramatiko, mená mesiacov sa považujú za vlastné mená, a preto sa pred nimi nikdy nepoužíva člen:

en julio
(aj keď je jasné, v ktorom roku)

Podobne aj v ďalších príkladoch:

komence de julio 1944

komence de julio
(aj keď je jasné, v ktorom roku)

Jozefo G.: 6.) aŭtune 1944
7.) aŭtune ?! (myslím tým - v jeseni už predtým uvedeného roka 1944)

Pretože slovo aŭtune je príslovka, člen sa nepripája:

aŭtune 1994
aŭtune (aj keď je jasné, v ktorom roku)

Podstatné meno aŭtuno je však všeobecné podstatné meno a člen sa k nemu pripája podľa obvyklých pravidiel podľa "určitosti" a "neurčitosti":

Mi ŝatas aŭtunon, ĉar oni rikoltas vinberojn. (Hovoríme o hocijakej jeseni.)

Ale ak je jasné, že ide o rok 1944:
En la aŭtuno la situacio malpliboniĝis.

Dúfam, že som pomohol; ak máte nejaké ďalšie otázky, neváhajte sa spýtať (a ja skúsim fórum sledovať častejšie a odpovedať rýchlejšie).