Existuje nejaký zoznam mien a názvou v esperante alebo spôsob zmenenia názvu/mena do esperančiny?

Vlastné mená v každom jazyku stoja "na okraji jazykového systému", čo zhruba znamená, že pravidlá jazyka pre ne platia najmenej prísne.

So svojím menom si každý môže robiť, čo chce, a mená miest sa zhruba riadia tým, ako ich volajú ľudia, ktorí tam bývajú, v esperante však často najmä miestni esperantisti a/alebo tí, ktorí tam organizujú esperantský kongres.

Mená krajín a ich hlavných miest sa nachádzajú v Ročenke Svetového esperantského zväzu (Jarlibro de UEA) a takisto v najväčšom esperantskom výkladovom slovníku PIV (Plena Ilustrita Vortaro). V ňom sa tiež nachádzajú vlastné mená, pre ktoré existuje tradičná poesperantštená podoba, napr. Marteno = Martin, Mateo = Matúš, a takisto priezviská najznámejších osobností, napr. Ŝekspiro = Shakespeare, Kartezio = Descartes , Komenio = Komenský, Huso = Hus (väčšinou býva východiskom latinská podoba, ak existuje).

Ak si chceš polistovať v Jarlibro alebo v PIVe, skús požiadať na stretnutí nejakého esperantského klubu, možno ich niekto prinesie. Jarlibro je pomerne útla knižočka a dostane ju od UEA každý, kto sa prihlási za člena najmenej v kategórii MJ (Membro kun Jarlibro), ale PIV je hrubá bichla a okrem toho dosť drahá; internetová verzia sa pripravuje, ale možno to ešte nejaký rok potrvá, kým bude prístupná.

Zatiaľ môžeš na internete používať ReVo (Reta Vortaro; ten je zrejme skoro rovnako dobrý ako PIV). Dobrým (aj keď neoficiálnym) zdrojom zaužívaných esperantských vlastných mien je tiež Wikipédia: jednoducho si nájdi článok v inojazyčnej verzii (napríklad slovenskej) a potom klikni na linku "interwiki" pre esperantskú verziu.

Mená krajín sú v esperante trochu problematickou oblasťou, pretože podľa pôvodného pravidla sa mená krajín odvodzujú od mien národov príponou -ujo, napríklad Slovako = Slovák, Slovakujo = Slovensko, neskôr sa však začali viac presadzovať "medzinárodnejšie" mená, končiace sa na -io (to však nie je prípona), napríklad Slovakio = Slovensko. Dnes sa začínajú ozývať hlasy, že názvy krajín s "-ujo" predsalen do jazyka lepšie zapadajú (dokonca vyšiel na tú tému zborník esejí s názvom "Io en ujo", čo sa dá dvojzmyselne chápať aj ako "Niečo v nádobe"). Takže výber je na tebe.

Takisto je plne na tebe, čo urobiť so svojím vlastným menom. Môžeš ho používať v pôvodnej podobe, použiť zaužívanú esperantskú verziu alebo si vymyslieť nejaké vlastné poesperantštenie.

Ja napríklad svoje krstné meno poesperantšťujem (každý ma v esperantskom svete volá Marteno). Priezvisko som najprv nechával tak, ale potom som si všimol, keďže obsahuje písmeno "ch", že ho nikto (okrem Nemcov, Holanďanov a Walešanov) nevie vysloviť, tak som si "ch" zmenil na esperantské "ĥ" a odvtedy ho všetci vyslovujú správne Substantívnu koncovku -o k nemu nepridávam, stačí mi pri krstnom mene, ktoré sa vďaka nej dá skloňovať (Mi amas Martenon)

Iní ľudia zase hovoria, že mená "by sa nemali" prekladať (potom utrpí zase "rozoznateľnosť"), ale v slovenčine predsa odjakživa hovoríme o Paríži, Kolíne a Kodani (a nie o Pari, Kölne či Københavne), takisto aj v esperante... teda en Esperanto ni parolas pri Parizo, Kolonjo kaj Kopenhago.

OK, super.

Minule som mal s kamošom (neesperantistom) o tejto téme zaujímavú diskusiu. Tiež vravel, že sa volá Jožko (volá sa inak, teraz nemenujem) a keby bol esperantista tak by chcel aby ho tak každý volal. Tiež by tu ale nastal rovnaký problém ako u Maťa, málokto by vedel ako dobre vysloviť ž. Nič mu v tom ale nebráni, výhodou je, že meno má v latinke

Ja osobne som tento "akože problém", celkom mimovoľne, vyriešil nepoužívaním občianskeho mena. Používam svoje esperantské meno (prezývku?) KuboF a občas aj slovanské meno. Len sa teraz ľudia pýtajú prečo mám na konci mena veľké písmeno

V lete som bol v Škótsku a tamojší sa ma spýtali na meno, odpovedal som Mišo. To im bolo veľmi divné a nemali absolútne páru čo som povedal, tak som len orientačne spomenul aj anglickú verziu môjho mena. Potom nastal problém pre mňa lebo ma tak chceli volať stále ale ja proste nie som Majkl

Dobrá stránka na názvy jazykov a krajín je sekcia Landoj kaj lingvoj na stránkach Bertila Wennergrena.

Najväčší esperantský výkladový slovník Plena Ilustrita Vortaro je už prístupný na internete! Zatiaľ ako beta-verzia.

Ak ho chcete použiť, musíte sa prihlásiť; môžete použiť (bez nutnosti registrovať sa znova) to isté používateľské meno a heslo ako na lernu! (ak už ste prihlásení na lernu, možno sa ani nemusíte prihlásiť, lebo vortaro.net to rozpozná)