Čo je esperanto?
Je to jazyk vhodný na medzinárodnú komunikáciu.
"Vnútorná myšlienka esperanta je: na neutrálnom jazykovom základe odstrániť múry medzi národmi a navyknúť ľudí na to, aby každý videl v svojom blížnom len človeka a brata."
Esperanto vytvoril lekár a filológ Ludwig Lazar Zamenhof (v slovenčine často ako Ľudovít Lazar Zamenhof), ktorý vytvoril gramatiku jazyka na základe európskych jazykov, s minimálnym množstvom výnimiek. Slovnú zásobu čerpá predovšetkým z románskych jazykov, hoci v ňom nájdeme aj slová germánskeho a inojazyčného pôvodu. Prvá učebnica esperanta vyšla v roku 1887. Nový jazyk podnietil vznik komunity hovoriacich a spustil obvyklý proces vývoja jazyka v rámci združenia ľudí používajúcich ho v rôznych situáciách. Tento proces podnietil aj vznik kultúry spojenej s jazykom. O dve desaťročia neskôr sa už objavili prvé deti, s ktorými rodičia komunikovali v esperante, boli to prví rodení hovoriaci esperanta. Dá sa teda povedať, že esperanto vzniklo ako jazyk na medzinárodnú komunikáciu, neskôr sa kreolizovalo a dnes je jazykom diaspóry.
Základ slovnej zásoby predstavujú slová indoeurópskych jazykov. Cieľom tvorcu bolo vybrať slová, ktoré sa dajú jednoducho naučiť. Gramatika esperanta má aglutinačné črty, podobne ako turecké a ugrofínske jazyky, a zároveň črty izolačných jazykov, ako je mandarínska čínština a vietnamčina, t. j. samotné morfémy sa môžu použiť ako samostatné slová. Gramatika esperanta je veľmi pravidelná, nové slová vznikajú spájaním koreňov slov a približne štyridsiatich afixov (napr. z koreňa slova san- (zdravý) sa dajú vytvoriť slová: malsana (chorý), malsanulo (chorý človek), gemalsanuloj (chorí ľudia oboch pohlaví), malsanulejo (nemocnica), sanigilo (medicína), saniĝinto (osoba, ktorá sa zotavila), sanigejo (miesto na liečenie), malsaneto (ľahká choroba), malsanego (vážna choroba), malsanegulo (veľmi chorý človek), sanstato (zdravotný stav), sansento (zdravotný pocit), sanlimo (zdravotné obmedzenie), malsankaŭzanto (patogén), kontraŭmalsanterapio (terapia na vyliečenie choroby atď.). Základné slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená a príslovky) majú presne dané koncovky, preto sa dajú jednoducho rozoznať. Pravidelnosť esperanta pomáha pri rýchlom osvojovaní si tohto jazyka a jeho schopnosť neustále vytvárať nové slová z neho robí jeden z najproduktívnejších jazykov. Neobmedzená produktivita slov v esperante umožňuje pomenovať v podstate všetky nové alebo potenciálne entity. Ak by sa v esperante napísal román o fiktívnych Marťanoch, ktorí majú tvar stola, mohli by sa nazvať tablo (stôl), tablino (stôl v ženskom rode), tablido (potomok stola) a pod. Človek, ktorý chodí pospiatky, by mohol byť inversmarŝanto (pospiatky-chodič); liek na dogmatizmus by bol maldogmigilo (oddogmizatovač) atď.
Dôležité črty esperanta
Základnou myšlienkou esperanta je podporovať toleranciu a vzájomné rešpektovanie sa medzi ľuďmi rôznych národov a kultúr. Cesta k medziľudskému porozumeniu vedie najmä cez komunikáciu, a ak sa komunikácia odohráva v neutrálnom jazyku, môže to navodiť pocit, že sa "stretávame" za rovnakých podmienok a s rešpektom jedného voči druhému.
Medzinárodné
Esperanto je užitočné najmä na komunikáciu medzi ľuďmi rôznych národností, ktorí majú rôzne materinské jazyky.
Neutrálne
Nepatrí žiadnemu osobitnému národu ani krajine, preto funguje ako neutrálny jazyk.
Rovnoprávne
Keď používate esperanto, skôr sa cítite z jazykového hľadiska rovnoprávni, ako keď používate napríklad angličtinu v rozhovore s človekom, pre ktorého je angličtina materinský jazyk.
Relatívne ľahké
Vďaka štruktúre a stavbe jazyka je oveľa ľahšie naučiť sa dobre esperanto, než cudzí národný jazyk.
Živé
Esperanto žije a vyvíja sa, tak isto ako iné jazyky, a možno ním vyjadriť všetky aspekty ľudského myslenia a cítenia.
Spravodlivé
Každý, kto sa učí esperanto, má šancu dosiahnuť vysokú úroveň znalosti jazyka a z tohto pohľadu komunikovať rovnocenne s ostatnými, nezávisle od jazykového pozadia.
História
-
1878
Je dokončená prvá veľmi jednoduchá verzia esperanta, ktorú Zamenhof nazval Lingwe Uniwersala. Výrazne sa odlišuje od modernej podoby esperanta.
-
1887
Zamenhof vydáva v spolupráci s manželkou knižku Unua Libro, v ktorej predstavil moderné esperanto.
-
1889
Vychádza prvý časopis v esperante La Esperantisto v Norimbergu. Je založený prvý klub esperanta.
-
1905
Uskutočňuje sa prvý svetový kongres (Universala Kongreso) v Boulogne-sur-Mer so 688 účastníkmi.
Vychádza kniha Fundamento de Esperanto. -
1908
Je založený Svetový esperantský zväz (Universala Esperanto-Asocio).
-
1954
Svetový esperantský zväz nadviazal oficiálne vzťahy s UNESCOm. Prvé uznesenie organizácie UNESCO.
-
1985
Druhé uznesenie organizácie UNESCO, ktoré vyzýva členské štáty OSN, aby zaradilo esperanto do svojich učebných osnov.
-
1987
6 000 esperantistov sa zúčastňuje na 72. svetovom kongrese vo Varšave pri príležitosti 100. výročia vzniku esperanta.
-
2002
Bola spustená webová stránka lernu! – najväčšia internetová bezplatná stránka na učenie sa esperanta.
-
2008
Verzia Wikipédie v esperante dosiahla hranicu 100 000 článkov.
-
2009
Možnosť absolvovať medzinárodné skúšky z esperanta na troch úrovniach (B1, B2 a C1), pričom podľa Spoločného európskeho referenčného rámca sú hodnotené 4 základné zručnosti: čítanie a počúvanie s porozumením, písomný a ústny prejav.
-
2012
Prekladač Google Translate pridal do svojho zoznamu esperanto ako 64. jazyk.
-
2015
Duolingo spustilo kurz esperanta pre anglicky hovoriacich.
-
2016
Bola spustená nová verzia lernu!.
Gramatika
Abeceda
Tu je esperantská abeceda. Každé písmeno sa číta vždy rovnako a pravopis je dokonale pravidelný. Keď kliknete na príklad, budete počuť výslovnosť!
- Aa ľúbiť
- Bb pekný
- Cc cieľ
- Ĉĉ čokoláda
- Dd dať
- Ee rovnaký (rovnocenný)
- Ff ľahký
- Gg veľký
- Ĝĝ užívať si
- Hh hodina
- Ĥĥ zbor
- Ii dieťa
- Jj mladý
- Ĵĵ noviny
- Kk káva
- Ll krajina, zem
- Mm more
- Nn noc
- Oo zlato
- Pp mier
- Rr rýchly
- Ss skákať
- Ŝŝ loď
- Tt deň
- Uu mesto
- Ŭŭ auto
- Vv život
- Zz zebra
Podstatné mená
Všetky podstatné mená v esperante sa končia na -o. (Podstatné mená sú mená osôb, zvierat, vecí, vlastností a dejov.)
- dom
- kniha
Množné číslo
Množné číslo sa tvorí jednoducho pridaním -j:
- domy
- knihy
Priamy predmet
V esperante vyjadrujeme priamy predmet vo vete pridaním koncovky -n. To nám dovoľuje meniť slovosled vety, pričom význam zostáva ten istý. (Priamy predmet je to, čo je priamo zasiahnuté dejom; v slovenčine ho najčastejšie vyjadrujeme 4. pádom, akuzatívom (koho/čo).)
- Pes ľúbi mačku.
- Mačka ľúbi psa.
Prídavné mená
Všetky prídavné mená sa v esperante končia na -a. (Prídavné mená sú slová, pomocou ktorých sa opisujú podstatné mená.)
- vysoký
- pekný
Predpony
Pozrite! Keď pridáme mal- na začiatok slova, jeho význam sa zmení na opačný.
- nízky
- škaredý
mal- je jedna z predpôn. Predpony pridávame pred slovo a vytvárame tak nové slovo. V esperante existuje 10 rôznych predpôn.
Prípony
V esperante existuje tiež mnoho spôsobov, ako osobitnými koncovkami – príponami – vytvoriť nové slovo. Napríklad -et- veci zmenšuje.
- domček
- knižka
-et- je jedna z prípon. Príponu pripájame za slovo a vytvoríme tak nové slovo. V esperante existuje 31 rôznych prípon.
Slovesá
Slovesá sú, pochopiteľne, veľmi dôležité. Ale zistíte, že v esperante sú aj veľmi jednoduché. (Slovesá pomenúvajú činnosť (čo robí?) alebo stav (čo sa s ním deje?).)
- hrať sa
- smiať sa
Slovesné tvary
Neurčitky (infinitívy) sa končia na -i. Slovesá v prítomnom čase sa vždy končia na -as, v minulom čase na -is a v budúcom čase na -os. Neexistujú nepravidelné slovesá ani časovanie (podľa osoby a čísla)!
- ja som
- ja som bol(a)
- ja budem
- ty si / vy ste
- ty si bol(a) / vy ste boli
- ty budeš / vy budete
- on je
- on bol
- on bude
- ona je
- ona bola
- ona bude
- ono je
- ono bolo
- ono bude
- my sme
- my sme boli
- my budeme
- oni/ony sú
- oni/ony boli
- oni/ony budú
Príslovky
Koncovkou -e sa tvoria príslovky. (Príslovky sú slová, ktoré rozvíjajú slovesá.)
- ticho
- rýchlo