Späť na obsah
  2. 12.2 Akuzatív

Koncovku N voláme akuzatívna koncovka alebo jednoducho akuzatív. Môžeme ju pridať k rôznym slovám:

Koncovka N stojí vždy po koncovke J, ak sa táto v slove nachádza: domojn, hundojn, virinojn, ruĝajn, grandajn, virinajn, kiujn, kiajn

Ak má koncovku N podstatné meno, musia mať koncovku N aj všetky prídavné mená a tabuľkové slová končiace na U a A, ktoré rozvíjajú toto podstatné meno (ako zhodný prívlastok):

  • grandan domon
  • domon ruĝan
  • tiun domon
  • tiajn domojn
  • tiun domon grandan
  • tian malgrandan domon antikvan
  • la malgrandajn domojn
  • domojn sen ĉiu ajn dubo tre antikvajn

K predmetovému predikatívu však koncovku N nepridávame: Mi refarbis la flavajn seĝojn blankaj.

Koncovka N môže vyjadrovať:

Predmet

Predmet je to, čo je priamo zasiahnuté dejom. Priamy predmet má koncovku N. To nám umožňuje používať voľný slovosled.

Každá z nasledujúcich viet má v podstate ten istý význam: kato mordas hundon; kato hundon mordas; mordas kato hundon; mordas hundon kato; hundon kato mordas; hundon mordas kato (vždy je to mačka, ktorá hryzie, kým pes je pohryzený). Vďaka koncovke N sú všetky varianty zrozumiteľné. Slovosled môžeme zvoliť ľubovoľný alebo podľa jazykového štýlu.

Mi amas vin; mi vin amas; vin mi amas; vin amas mi; amas mi vin; amas vin mi. Všetkých šesť variánt má rovnaký základný význam: Vykonávateľom deja amas som "ja" a láska smeruje k "tebe".

Vetu s priamym predmetom môžeme zmeniť na pasívnu vetu. Vtedy sa z priameho predmetu stane podmet.

Esti a podobné slovesá nevyjadrujú dej, ktorý je na niečo zameraný. Vetný člen, ktorý sa vzťahuje na esti, nie je predmet, ale predikatív, ktorý nikdy nemá koncovku N: Tio estas tri seĝoj. Mi estas kuracisto. Ŝi fariĝis doktoro. Mia patro nomiĝas Karlo.

Podmet môže stáť aj za prísudkom. Takýto slovosled sa pri niektorých slovesách používa často. Pri takýchto podmetoch sa koncovka N nepoužíva:

  • Hieraŭ okazis grava afero. - Včera sa stala dôležitá vec.

    Podmetom deja okazis je grava afero. Nesprávne: Hieraŭ okazis gravan aferon. Keď počujeme takúto vetu, musíme sa spýtať, "kio okazis la gravan aferon". Sloveso "okazi" však nie je dej, ktorý smeruje od vykonávateľovi k niečomu, čo je zasiahnuté dejom. Sloveso "okazi" má len jednu (hlavnú) väzbu: to, čo sa deje. Tento člen vystupuje vždy ako podmet, a preto nemôže mať koncovku N.

  • Restis nur unu persono. - Ostala iba jedna osoba.

    Osoba je tá, ktorá vykonáva dej "resti". Nehovoríme: Restis nur unu personon.

  • Aperis nova eldono de la libro. - Vyšlo nové vydanie knihy.

    Nehovoríme: Aperis novan eldonon de la libro.

  • Mankas al ni mono. - Chýbajú nám peniaze.

    Nehovoríme: Mankas al ni monon.

Miera

Príslovkové určenia a prívlastky vyjadrujúce mieru majú často koncovku N.

Miera času

Koncovka N pri časovom výraze vyjadruje časovú dĺžku, trvanie alebo frekvenciu. Takéto výrazy odpovedajú na otázky: kiel longe?, (dum) kiom da tempo?, kiel ofte? a pod.

Vetným členom s koncovkou N vyjadrujúcim meranie času býva najčastejšie príslovkové určenie slovesa:

  • Mi veturis du tagojn kaj unu nokton. = ...dum du tagoj kaj unu nokto. - Cestoval som dva dni a jednu noc. = ...počas dvoch dní a jednej noci.
  • Li estas morte malsana, li ne vivos pli, ol unu tagon. - Je smrteľne chorý a nebude žiť viac ako jeden deň.
  • La festo daŭris ok tagojn. - Oslava trvala osem dní.
  • Ŝi aĝis tridek jarojn. - Mala tridsať rokov.
  • La horloĝo malfruas kvin minutojn. - Hodiny päť minút meškajú.

Môže ísť aj o prívlastok rozvíjajúci prídavné meno alebo príslovku:

  • Li estis dudek du jarojn aĝa. = ...je dudek du jaroj aĝa. - Mal dvadsaťdva rokov.
  • La parolado estis du horojn longa. - Reč trvala dve hodiny.
  • Tiu ĉi vojo estas milojn da kilometroj longa. - Táto cesta je tisíce kilometrov dlhá.

  • Unu momenton poste ŝi malaperis malantaŭ ili. - O chvíľu neskôr zmizla za nimi.

    Unu momenton vyjadruje množstvo času, ktoré uplynulo.

  • Ŝi estas du jarojn kaj tri monatojn pli aĝa ol mi. - Je odo mňa staršia o dva roky a tri mesiace.

Vetný člen s koncovkou N vyjadrujúci meranie času sa môže vyskytovať spolu s príslovkovým určením času s post alebo antaŭ: Du tagojn post tio ŝi forveturis Norvegujon. (Dva dni po tom odcestovala do Nórska.) Od "toho" už uplynuli dva dni.

Rôzne miery

Iné miery sa používajú rovnako ako časové. Môže ísť o mieru dĺžky, výšky, šírky, vzdialenosti, hĺbky, váhy, ceny atď. Odpovedajú na otázky kiom?, kiel multe?, kiel malproksime?, kiel longe?, kiel alte?, kiel profunde?, kiel peze? a pod.:

  • Ĝi kostas dek mil vonojn. - Stojí to desať tisíc wonov.

    (Won je kórejská mena.)

  • Vi devas kuri pli ol dek kilometrojn. - Musíš bežať viac ako desať kilometrov.
  • La vojo larĝis dudek metrojn aŭ iom pli. - Cesta bola široká dvadsať metrov alebo trocha viac.
  • La monto Everesto estas ok mil okcent kvardek ok metrojn alta. - Vrch Everest je vysoký osemtisícosemstoštyridsaťosem metrov.
  • Ili staris nur kelkajn metrojn for de mi. - Stáli iba niekoľko metrov odo mňa.
  • La domo estis ducent metrojn distanca. - Dom bol vzdialený dvesto metrov.

Vyjadrenie miery v nominatíve

Mieru môže vyjadrovať aj vetný člen v nominatíve a bez predložky: Dek jaroj estas tre longa tempo. Dek jaroj je tu podmet. Pasis du tagoj. Du tagoj je v tejto vete podmet.

Časový bod

Vetný člen s koncovkou N môže byť príslovkové určenie času. Odpovedá na otázky: kiam?, kiudate?, kiutage?, kiujare?, kiufoje? a pod. Možno povedať, že koncovka N tu nahrádza časovú predložku, zvyčajne en:

  • Unu tagon estis forta pluvo. = En unu tago... - Jedného dňa silno pršalo.
  • Ĉiun monaton li flugas al Pekino. - Každý mesiac lieta do Pekingu.
  • Georgo Vaŝington estis naskita la dudek duan de Februaro de la jaro mil sepcent tridek dua. = ...en la dudek dua tago de Februaro... - George Washington sa narodil dvadsiateho druhého februára v roku tisícsedemstotridsaťdva.

Pri názvoch dní v týždni vyjadruje akuzatív to, že ide o jeden konkrétny, nám známy deň: dimanĉon = "v určitú, nám známu nedeľu", dokonca aj vtedy, keď nepoužijeme la. Keď má deň tvar príslovky, zvyčajne vyjadruje, že ide o tento deň všeobecne, nie o jeden konkrétny deň: dimanĉe = "zvyčajne v nedeľu, každú nedeľu": Mi alvenos en Lyon lundon la 30-an de Aŭgusto.

V údajoch o hodinách sa používa je (najmä ak vynecháme slovo horo), aby sme si nesplietli hodinu s dátumom:

  • Tio okazis la dekan. = Stalo sa to desiaty deň v mesiaci.
  • Tio okazis je la deka. = Stalo sa to v desiatej hodine dňa.

Vyjadrenie časového bodu v nominatíve

Časový bod môžeme vyjadriť aj vetným členom v nominatíve bez predložky: Hodiaŭ estas sabato, kaj morgaŭ estos dimanĉo. Sabato a dimanĉo sú podmet.

Smer

Príslovkové určenia a prívlastky s koncovkou N môžu vyjadrovať smer. Odpovedajú na otázky al kiu loko?, en kiu direkto? a pod.

Samotná koncovka N

  • Morgaŭ mi veturos Kinŝason. = ...al Kinŝaso. - Zajtra idem do Kinshasy.
  • La vagonaro veturas de Tabrizo Teheranon. - Vlak cestuje z Tabrizu do Teheránu.

Samotnú koncovku N používame pri vyjadrení smeru iba vo význame "ísť dovnútra niečoho". Nehovoríme iri muron, iri kuraciston, ale iri al muro, al kuracisto. Ide takmer vždy o názov miesta (najmä mestá).

N spolu s en, sur a sub

Smerová koncovka N sa najčastejšie spája s en, sur a sub, tromi najdôležitejšími predložkami miesta. Keď en, sur a sub vyjadrujú iba pozíciu niečoho, koncovku N nepridávame. Ak ale chceme vyjadriť, že sa niečo na toto miesto pohybuje, musíme použiť prostriedok, ktorým vyjadríme smer. Teoreticky by sme mohli použiť al (al en, al sur, al sub), ale v praxi sa vždy používa koncovka N:

  • sur la tablo - na stole = v pozícii na stole → sur la tablon - na stôl = smerom na stôl
  • sub la granda lito - pod veľkou posteľou = na mieste pod veľkou posteľou → sub la grandan liton - pod veľkú posteľ = smerom na miesto pod veľkou posteľou

  • La hundo kuras en nia domo. - Pes behá v našom dome.

    Pes je v dome a behá tam.

  • La hundo kuras en nian domon. - Pes beží do nášho domu.

    Pes bol mimo domu, ale teraz uteká dovnútra.

  • Mi metis ĝin sur vian tablon. - Dal som to na tvoj stôl.

    Bolo to na inom mieste a ja som to preniesol na povrch stola.

Pri iných miestnych predložkách než en, sur a sub sa často nepoužíva koncovka N, ale smer vyplýva z kontextu. Môžeme však použiť smerové N aj pri iných miestnych predložkách, pre lepšiu zrozumiteľnosť:

  • La hirundo flugis trans la riveron, ĉar trans la rivero sin trovis aliaj hirundoj. - Lastovička preletela cez rieku, pretože na druhej strane rieky sa nachádzali iné lastovičky.

  • La sago iris tra lian koron. ≈ La sago plene penetris lian koron. - Šíp prepichol jeho srdce.

    Ak použijeme smerové N po tra, zdôrazníme, že ide o pohyb úplne skrz niečo a pokračuje ďalej.

  • La vojo kondukis preter preĝejon. - Cesta viedla popri kostole.

    Ak použijeme smerové N po preter, zdôrazníme, že ide o pohyb popri niečom a pokračuje ďalej.

  • Siajn brakojn ŝi metis ĉirkaŭ mian kolon. - Položila mi ruky okolo krku.

    Niekedy používame ĉirkaŭ + N aj na vyjadrenie pohybu niekam okolo niečoho iného: Li kuris ĉirkaŭ la angulon de la domo.

  • Li kuris kontraŭ la muron kaj vundis sin. - Utekal proti múru a zranil sa.

    Na vyjadrenie, že protipohyb dosiahol cieľ a dotkne sa ho, môžeme použiť kontraŭ plus koncovku N.

  • Gardu vin, ke vi ne venu plu antaŭ mian vizaĝon. = ...al loko antaŭ mia vizaĝo. ...al antaŭ mia vizaĝo. - Daj si pozor, aby si mi už nikdy neprišiel na oči.
  • Mi estis en la urbo kaj iris poste ekster ĝin. = ...al ekster ĝi. - Bol som v meste a potom som išiel mimo neho.

  • Li iris inter la patron kaj la patrinon. - Išiel medzi otca a mamu.

    Cieľom chôdze bolo miesto medzi otcom a mamou.

  • Morgaŭ mi venos ĉe vin. - Zajtra prídem k tebe.

    Tradične sa uprednostňuje: Morgaŭ mi venos al vi.

V niektorých prípadoch sa nezvykne používať smerová koncovka N, pretože skutočný cieľ je zamlčaný. Keby bol vyjadrený, mal by tento výraz koncovku N.

  • Jakob enfosis ilin sub la kverko. - Jakub ich zakopal pod dub.

    Skutočným cieľom je pôda: Jakob enfosis ilin en la grundon sub la kverko.

  • Oni metis antaŭ mi manĝilaron. = Oni metis sur la tablon antaŭ mi manĝilaron. - Položili predo mňa príbor. = Na stôl predo mňa položili príbor.

Nebolo by však chybné povedať sub la kverkon a antaŭ min, pretože aj tieto výrazy môžeme považovať za "ciele".

Miestne predložky sa často používajú v prenesenom význame. Niečo abstraktné je vyjadrené ako miesto. Aj vtedy používame smerovú koncovku N, napr.: Mi ŝanĝos ilian malĝojon en ĝojon.

Niektoré predložky vyjadrujú smer samy osebe: al, ĝis, el a de. Tieto predložky nikdy nevyjadrujú pozíciu. Koncovku N po nich nepoužívame: al la urbo, ĝis la fino, el la lernejo, de la komenco.

N po miestnych príslovkách

Koncovku N môžeme pridať aj k miestnym príslovkám s koncovkou E a k miestnym tabuľkovým slovám na vyjadrenie smeru, pohybu na nejaké miesto:

  • hejme = doma → hejmen = domov (= k domovu)
  • urbe = v meste → urben = k mestu, do mesta
  • ekstere = mimo niečoho → eksteren = k vonkajšku niečoho
  • tie = na tom mieste → tien = na to miesto, v tom smere
  • kie = na akom mieste → kien = na aké miesto, v akom smere
  • ĉie = všade, na každom mieste → ĉien = na každé miesto, v každom smere
  • ie = na nejakom mieste → ien = na nejaké miesto, v nejakom smere
  • nenie = na žiadnom mieste → nenien = na žiadne miesto, v nijakom smere

N v iných významoch

Príslovkové určenie a prívlastok s N vyjadrujú najčastejšie mieru, časový bod alebo smer, ale niekedy má takáto konštrukcia inú funkciu, pri ktorej normálne používame predložku:

  • Mi ridas je lia naiveco. = Mi ridas pro lia naiveco. = Mi ridas lian naivecon. - Smejem sa ich naivite.
  • Neniam ŝi miros pri/pro sia propra malaltiĝo. → Neniam ŝi miros sian propran malaltiĝon. - Nikdy sa nebude čudovať svojmu poníženiu.

Teoreticky môžeme predložku vždy nahradiť koncovkou N, ak ostane jasný význam. Obzvlášť často sa N používa namiesto predložky je. Pravidlo, že musí ostať jasný význam, však znemožňuje používať N namiesto predložiek pohybu "od niečoho" de a el, pretože samotné N vyjadruje pohyb "k niečomu". Občas sa však stretneme s vetami ako Ili eliris la buson. Vtedy N označuje predmet vety: autobus je predmetom deja "eliri". Odporúča sa použiť oveľa jasnejšie: Ili eliris el la buso.

Akuzatív a vlastné mená

Pri vlastných menách, ktoré majú esperantský tvar, používame akuzatív presne podľa pravidiel uvedených vyššie:

  • Mi vidis Karlon. - Videl som Karla.
  • Elizabeton mi renkontis hieraŭ en la urbo. - Včera som Alžbetu stretol v meste.
  • Tokion ni tre ŝatas. - Tokio máme veľmi radi.

Vlastné mená v pôvodnom tvare nemusia mať koncovku O. Pri nich môžeme tiež vynechať koncovku N, dokonca aj keď si to vyžaduje úloha vo vete:

  • Ni renkontis Zminska. - Stretli sme Zminsku.

    Poľské meno tu vystupuje ako predmet, ale bez koncovky N.

  • Ŝi ludis la Prière d'une vierge. - Hrala la Prière d'une vierge.

    Francúzsky názov hudobného diela je tu predmet, ale nemá koncovku N.

  • Li admiras Zamenhof. - Obdivuje Zamenhofa.

    Meno Zamenhof je tu predmet bez koncovky N.

Ak meno môže prijať N (ak sa končí na samohlásku), vtedy túto koncovku samozrejme môžeme pridať. Tiež môžeme k cudziemu menu pridať O. Ak použijeme O, musíme pridať aj N, ak si to vyžaduje funkcia vo vete. Pred menom môže byť titul alebo podobný výraz, ktorý môže mať koncovku N:

  • Ĉu vi konas Anna? - Poznáš Annu?

    Meno Anna je tu predmet bez koncovky N.

  • Ĉu vi konas Annan? - Poznáš Annu?

    Meno Anna je tu predmet s koncovkou N.

  • Ĉu vi konas mian amikinon Anna? - Poznáš moju kamarátku Annu?

    Anna je tesný prístavok k mian amikinon a musí mať koncovku N.

  • Li renkontis Vigdís Finnbogadóttir. - Stretol Vigdísa Finnbogadóttira.

    Islandské meno Vigdís Finnbogadóttir je tu predmet bez esperantských koncoviek.

  • Li renkontis Vigdíson Finnbogadóttir. - Stretol Vigdísa Finnbogadóttira.

    Krstné meno má koncovky O a N. Často prijme esperantský tvar iba krstné meno alebo sa pridá ku krstnému menu koncovka O. Prípadné priezvisko sa však ponechá v pôvodnom tvare bez esperantskej koncovky. Koncovku N vtedy pridávame iba ku krstnému menu. Nie je to však pravidlo, iba zvyk v praxi. (Takisto môžeme písať Vigdís-on so spojovníkom.)

  • Li renkontis prezidanton Vigdís Finnbogadóttir. - Stretol predsedu Vigdísa Finnbogadóttira.
Nahor