Späť na obsah

Tu nájdete stručné vysvetlivky k dôležitým termínom použitým v tejto gramatike. Vysvetlivky sú písané z pohľadu gramatiky esperanta. V iných gramatikách (či už esperanta, alebo iných jazykov) môžu byť tieto termíny použité inak. Terminológia v gramatike lernu! sa viac-menej riadi gramatikou Plena Analiza Gramatiko od autorov Kalocsay a Waringhien.

prídavné meno
Slovo používané na opis podstatného mena alebo slova bez gramatickej koncovky, ktoré vystupuje ako podstatné meno.
príslovkové určenie
Časť vety, ktorá vyjadruje, kde, kedy, akým spôsobom a pod. sa uskutočňuje dej (alebo stav) prísudku. Príslovkovým určením je každá časť vety okrem prísudku, podmetu, predmetu a predikatívu.
príslovka
Slovo opisujúce niečo, čo nie je podstatné meno, ani slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako podstatné meno. Príslovka teda rozvíja sloveso, prídavné meno, slovo bez koncovky vystupujúce ako prídavné meno alebo príslovka, inú príslovku alebo celú vetu.
afix
Koreň (morféma) používaný najmä na tvorbu zložených slov: prípona (sufix) alebo predpona (prefix).
afrikáta, polosykavka
Spoluhláska vznikajúca, keď prúd vzduchu musí prekonať úplnú prekážku, ale len natoľko, že vzniká trený zvuk.
aktívum
Zvyčajný typ vety, v ktorom je podmet vykonávateľom deja vyjadreného prísudkom. Pozri pasívum.
akuzatív
Koncovka -N
prístavok
Časť vety, ktorá zvyčajne vyjadruje inými slovami obsah inej časti vety, stojacej pred ňou.
zhodný prívlastok
Prídavné meno, príslovka alebo slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako prídavné meno či príslovka, priamo opisujúce iné slovo.
finitívum
Tvar slovesa, ktorý možno použiť ako prísudok.
trená hláska
Spoluhláska tvorená trením prúdu vzduchu z dôvodu neúplnej prekážky (zúženia).
budúci čas
Tvar slovesa, ktorý vyjadruje dej alebo stav v budúcnosti.
rozkazovací spôsob
Slovesný spôsob, ktorý vyjadruje rozkaz (jeden z prípadov použitia volitívu v esperante).
oznamovací spôsob
Slovesný spôsob, ktorý označuje reálny dej alebo stav.
infinitív
Slovesný spôsob, ktorý neutrálne označuje dej alebo stav bez vyjadrenia, či ide o reálnu skutočnosť, vôľu či predstavu.
citoslovce
Slovo bez gramatickej koncovky, vyjadrujúce emóciu.
podmieňovací spôsob
Slovesný spôsob, ktorý označuje nereálny dej alebo stav, predstavu či fantáziu.
spojka
Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré spája rovnaké vetné členy.
spoluhláska
Hláska tvorená prekážkou v prúde vzduchu.
laterála
Spoluhláska tvorená prekážkou v strede prúdu vzduchu. Vzduch prúdi po oboch stranách prekážky.
slovesný spôsob
Jedna zo slovesných kategórií, ktorá vyjadruje postoj hovoriaceho k výpovedi. Esperanto rozlišuje nasledovné slovesné spôsoby: neurčitok, oznamovací spôsob, volitív a podmieňovací spôsob.
nosovka
Spoluhláska tvorená kompletnou prekážkou v prúde vzduchu. Vzduch prúdi namiesto toho nosovou dutinou.
zápor
Slovo bez gramatickej koncovky vyjadrujúce zápor, popretie.
neprechodný
(o slovese) Také, ktoré nemôže mať priamy predmet.
nominatív
Podstatné meno alebo slovo bez gramatickej koncovky v tejto úlohe, ktoré nemá predložku ani akuzatívnu koncovku.
číslovka
Slovíčko, ktoré vyjadruje počet.
predmet
Vetný člen, ktorý označuje to, čo je priamo zasiahnuté dejom prísudku. Niekedy hovoríme o "priamom predmete" a naopak "nepriamom predmete". Nepriamy predmet nazývame v tejto gramatike príslovkové určenie s predložkou al. Bežný (priamy) predmet sa označuje tiež ako "predmet v akuzatíve". Nepriamy predmet sa tradične označuje ako "predmet v datíve".
príčastie
Slovo označujúce dej alebo stav ako vlastnosť jeho podmetu alebo predmetu.
trpný rod
Druh "inverznej" vetnej konštrukcie, v ktorej to, čo je zvyčajne (v aktíve) predmetom, vystupuje ako podmet.
explozíva
Spoluhláska tvorená prudkým uvoľnením úplnej prekážky v prúde vzduchu.
množné číslo
Plurál, gramatické číslo vyjadrujúce mnohosť, kvantitu.
predikatív
Samostatný vetný člen, ktorý opisuje podmet alebo predmet pomocou slovesa.
prísudok
Hlavné sloveso vo vete. Sloveso, ktoré má zvyčajne podmet.
predpona, prefix
Afix, časť slova, ktorú pridávame pred koreň slova.
predložka
Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré označuje, akú úlohu vo vete má výraz stojaci za ním.
préteritum, minulý čas
Tvar slovesa, ktorý vyjadruje dej alebo stav v minulosti.
prítomný čas
Tvar slovesa, ktorý vyjadruje dej alebo stav v súčasnosti.
zámeno
Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré zastupuje podstatné meno.
jednotné číslo
Singulár, gramatické číslo vyjadrujúce jednosť.
podmet
Vetný člen, ktorý (v aktívnej vete) označuje vykonávateľa deja prísudku.
podraďovacia spojka
Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré uvádza vedľajšiu vetu a pripája ju k hlavnej vete.
podstatné meno
Slovo, ktoré môže vystupovať ako hlavné slovo vetného člena podmetu, predmetu, vokatívu, príslovkového určenia, zhodného prívlastku, doplnku alebo predikatívu.
prípona, sufix
Afix, časť slova, ktorú pridávame za koreň slova.
nezhodný prívlastok
Priamy opis (slova, ktoré nie je slovesom), ktorého vzťah k opisovanému slovu označuje predložka alebo akuzatívna koncovka.
prechodný
(o slovese) Také, ktoré môže mať {3}priamy predmet{4}.
sloveso
Slovo, ktoré vyjadruje dej alebo stav a ktoré môže plniť úlohu prísudku vo vete. Za sloveso však považujeme aj {neurčitok, napriek tomu, že túto formu zvyčajne nemožno použiť ako prísudok.
vibranta
Spoluhláska tvorená viacerými rýchlymi prekážkami a uvoľneniami tejto prekážky za sebou (vibráciou jazyka).
samohláska
Hláska tvorená bez prekážky v prúde vzduchu, ktorá môže byť nositeľom prízvuku.
oslovenie
Výraz označujúci toho, ku komu smeruje výpoveď. V esperante, na rozdiel od slovenčiny, vystupuje ako vetný člen.
volitív
Slovesný spôsob, ktorý vyjadruje, že dej alebo stav nie je reálny, ale len chcený, želaný.
slovo bez gramatickej koncovky
Slovo, ktoré nepotrebuje koncovku, ale ktoré sa môže vo vete objaviť také, aké je.
Nahor