BO
BO = "príbuzenský vzťah, ktorý vznikol svadbou"
BO sa vyskytuje najmä v týchto troch príbuzenských slovách a zodpovedajúcich slovách s príponou IN:
- patro → via bopatro = otec vášho manžela/vašej manželky
- filo → via bofilo = manžel vašej dcéry
- frato → via bofrato = brat vašej manželky/vášho manžela, manžel vašej sestry, manžel sestry vašej manželky/vášho manžela
Aj slová s predponou BO bokuzo, bonevo, boonklo, boavo, bonepo, boparenco a bofamiliano (a zodpovedajúce formy s príponou IN) sú možné, ale používame ich zriedkavejšie. Namiesto toho obyčajne používame jednoduché slová bez predpony BO.
Ak ide o príbuzenský vzťah pomocou dvoch manželstiev, logicky by sme použili slová s dvojitou predponou BO: via bobofrato = "manžel sestry vašej manželky/vášho manžela", via bobokuzo = "manžel sesternice/bratanca vášho manžela/vašej manželky", via bobonevo = "manžel netere vašej manželky/vášho manžela", via boboonklo = "manžel tety vašej manželky/vášho manžela". V praxi sa však používajú len jednoduché formy BO aj pre tieto významy.
BO sa môže vyskytovať s predložkami GE a PRA. Recipročný poriadok týchto predpôn nie je pre význam dôležitý, ale obyčajne predpona GE je na poslednom mieste: bogepatroj, bogefratoj, prageavoj, bopragekuzoj a podobne.
ĈEF
ĈEF = "najdôležitejší, najvyššie postavený". ĈEF vyjadruje, že nasledujúca vec je najdôležitejšia zo všetkých podobných vecí:
- redaktoro → ĉefredaktoro = najdôležitejší redaktor (napríklad časopisu), ktorý zodpovedá za obsah časopisu
- artikolo → ĉefartikolo = najdôležitejší článok časopisu, obyčajne článok, ktorý vyjadruje názor vydavateľa alebo šéfredaktora
- urbo → ĉefurbo = to mesto, ktoré je oficiálne definované ako najdôležitejšie v štáte a v ktorom sa obyčajne nachádza vláda, parlament, atď.
- strato → ĉefstrato = najdôležitejšia a najväčšia ulica v meste
- ĉefo = najdôležitejšia alebo najvyššie postavená osoba; ĉefa = najdôležitejší, najvyššie postavený, hlavný
ĈEF- vyjadruje najdôležitejšiu záležitosť alebo osobu. Prípona ESTR vyjadruje osobu, ktorá vedie a rozhoduje. Často ten, kto je najdôležitejší, má aj právomoc rozhodovať, a preto niekedy môžeme tú istú záležitosť vyjadriť buď pomocou slova ESTR- alebo slova ĈEF-, napríklad: ĉefredaktoro (najdôležitejší redaktor) ≈ redakciestro (vedúci redakcie). ESTR- vždy vyjadruje osobu, kým ĈEF- ako predpona nevyjadruje osobu: ĉefurbo sa vôbec nerovná urbestro. Samostatné podstatné meno ĉefo však vždy vyjadruje osobu, a preto slová ĉefo a estro sú v praxi synonymá.
DIS
DIS = "pohybovať sa rôznymi alebo viacerými smermi". DIS- používame len pred činnými slovami a vždy vyjadruje spôsob činu alebo výsledok činu.
Pri slove pohybu DIS- vyjadruje, že sa viaceré veci pohybujú rôznymi smermi:
- iri → disiri = ísť preč rôznymi smermi
- kuri → diskuri = bežať preč rôznymi smermi
- sendado → dissendado = rozposielanie vo viacerých smeroch
Pri slove, ktoré už samo osebe má rozdeľovací význam, DIS- tento význam zosilňuje:
- ŝiri → disŝiri = trhaním rozdeliť na kúsky
- rompi → disrompi = lámaním rozdeliť na kúsky
- de → disde = "de" vo význame pohybu alebo nepodobnosti (tu sa DIS- výnimočne vyskytuje pred nečinným slovom)
Pri slove so spájacím významom DIS- nahrádza spájací význam rozdeľovacím. DIS- sa vtedy rovná MAL-:
- volvi → disvolvi = malvolvi
- faldi → disfaldi = malfaldi
DIS- používame aj ako obyčajný koren: disa = nespoločné, rozdelené, riedke; disigi = rozdeliť.
EK
EK = "začiatok činu, náhly čin". EK- používame len pri činných slovách a vždy vyjadruje spôsob činu.
Najčastejšie EK- vyjadruje, že sa čin začína. Vyjadruje úplne prvý moment činu, často s významovým odtienkom náhlosti alebo nečakanosti:
- kuri → ekkuri = začať bežať
- sidi → eksidi = začať sedieť
- pluvi → ekpluvi = začať pršať
- floro → flori → ekflori = začať kvitnúť
- de → ekde = na začiatku niečoho (tu EK- sa výnimočne vyskytuje pred nečinným slovom)
Aj prípona IĜ môže v niektorých prípadoch vyjadrovať začiatok činu: sidiĝi, estiĝi a podobne. EK- vyjadruje náhlejší, rýchlejší začiatok než IĜ.
Niekedy EK- vyjadruje náhly čin, ktorý trvá len chvíľočku. Vtedy nejde o začiatok, ale o celý čin:
- fulmi → ekfulmi → = momentálne a náhle sa blýskať
- brili → ekbrili = zrazu a momentálne zažiariť
- rigardo → ekrigardo = rýchly náhly pohľad
EK- používame aj ako obyčajný koreň a ako citoslovce:
- eki = začať sa
- ekigi = začať, spustiť
- ek = začnite hneď!, (hneď) začnime! a podobne
EKS
EKS- = "niekedy predtým existujúci, už neúradujúci, už nie taký". EKS- používame najmä pri profesiách a iných ľudských úlohách, ale niekedy aj pri slovách iného druhu:
- reĝo → eksreĝo = človek, ktorý bol predtým kráľom, abdikovaný kráľ
- edzo → eksedzo → = človek, ktorý bol predtým manželom
- (ge)edziĝi → eks(ge)edziĝi = ukončiť, rozviesť manželstvo
- moda → eksmoda = už nie je módne
- eksa = niekdajší, už neexistujúci; eksiĝi = abdikovať, vzdať sa úradu
Pri zvieracom slove má EKS- špeciálny význam "vykastrovaný": bovo → eksbovo = vykastrovaný vôl.
GE
GE = "obidve pohlavia". GE- používame pri mužských a pohlavne neutrálnycj slovách, aby sme im dali obojpohlavný význam.
GE najčastejšie vyjadruje pár:
- patro → gepatroj = otec a matka (spoločných detí)
- edzo → geedzoj = manžel a jeho manželka
- fianĉo → gefianĉoj = snúbenica a jej snúbenec
- 1}doktoro → gedoktoroj = lekár a jeho manželka (gedoktoroj by logicky mal byť pár, v ktorom sú obaja lekármi - preto sa v súčasnosti takmer vôbec nepoužívajú slová gedoktoroj pre pár)
GE- tiež používame pri príbuzenských slovách, aby sme vyjadrili skupinu príbuzných obidvoch pohlaví:
- frato → gefratoj = sestra (sestry) a brat (bratia)
- filo → gefiloj = syn (synovia) a dcéra (dcéry)
GE sa používa aj na to, aby sme vyjadrili, že v skupine sa nachádzajú obidve pohlavia:
- knabo → geknaboj = aj dievča (dievčatá) aj chlapec (chlapci)
- lernanto → gelernantoj = aj žiaci aj žiačky
- doktoro → gedoktoroj = aj lekári a lekárky
Ak je slovo samo osebe neutrálne, nemusíme pridať predponu GE-, ak nechceme zdôrazniť, že sú prítomné obidve pohlavia. Obyčajne hovoríme len lernantoj a doktoroj.
GE- sa zriedka vyskytuje pred niečím, čo samo osebe nemôže mať pohlavie. Takéto slovíčko GE- vyjadruje, že sa niečo týka obidvoch pohlaví, čarto v žartovnom zmysle. Takéto slová nie sú normálne a nemáme ich príliš používať: lernejo → gelernejo = škola pred obidve pohlavia.
Poznámka: Slovo s GE- a koncovkou -O môže byť normálne len v množnom čísle, lebo treba viac než jedného, aby mohli byť prítomné obidve pohlavia. Niekedy však môžeme zdôrazniť význam GE- s podobným významom "ktokoľvek z dvoch pohlaví". Vtedy môžeme vytvoriť slová ako gepatro = "otec alebo matk", geedzo = "manželka alebo manžel". Takéto používanie však nie je normálne. Mnohí to považujú za nelogické a nesprávne. Takéto slová sú však pochopiteľné a môžu byť užitočné. Budúcnosť ukáže, či sa prijmú.
MAL
MAL = "úplne opačná myšlienka". MAL môžeme používať len pri slovách, pre ktoré existuje pravý opak.
- bona → malbona
- granda → malgranda
- feliĉa → malfeliĉa
- laborema → mallaborema
- graso → grasa → malgrasa = majúci málo tuku
- pli → malpli
- tro → maltro
- fermi → malfermi
- ami → malami
- ŝlosi → malŝlosi
- aliĝi → malaliĝi
- kodo → kodi → malkodi = dešifrovať zašifrovaný text
- antaŭ → malantaŭ
- supre → malsupre
- simetrio → malsimetrio
- amiko → malamiko
- lumo → mallumo
- malo = opačná myšlienka; male = presne naopak
Niekedy môžeme váhať medzi MAL- a ne. Ne vyjadruje neprítomnosť, nedostatok niečoho, kým MAL vyjadruje prítomnosť opačnej myšlienky. Často môžeme použiť oboje, ale s trochu rozdielnymi významami. Niekedy je to len významový odtienok. MAL- sa niekedy používa ako silnejšie ne:
- laŭdi = povedať, aké dobré je niečo
- ne laŭdi = nepovedať, aké dobré je niečo
- mallaŭdi = povedať, aké zlé je niečo
- ne mallaŭdi = nepovedať, aké zlé je niečo
- amiko = človek, ku ktorému cítime sympatiu alebo lásku
- neamiko = človek, ku ktorému necítime nič zvláštne
- malamiko = človek, ku ktorému citíme nesympatiu alebo nenávisť
MIS
MIS- = "chybnosť, nesprávnosť, zlo". MIS- vždy vyjadruje spôsob alebo vlastnosť niečoho, čo sa nachádza ďalej.
- kalkuli → miskalkuli = chybne počítať
- kompreni → miskompreni = chybne pochopiť
- skribi → misskribi = chybne písať
- korekti → miskorekti = skúsiť opraviť spôsobujúc nesprávnosť
- uzi → misuzi = použiť zlým alebo nesprávnym spôsobom
- trakti → mistrakti = zle zaobchádzať
- faro → misfaro = zlý čin
- formo → misformo = chybný, zlý tvar
- formi → misformi = dať niečomu nesprávnu, zlú formu
Nemýľte si MIS- s MAL. MIS- nemení základný význam slova, ale len pridáva myšlienku chybnosti alebo zla. MAL- úplne mení význam na opak:
- laŭdi = povedať, aké je niečo dobré
- mislaŭdi = omylom povedať, že je niečo dobré, hoci je to v skutočnosti zlé
- mallaŭdi = povedať, aké je niečo zlé
- mismallaŭdi = omylom povedať, že je niečo zlé, hoci je to v skutočnosti dobré
PRA
PRA = "pred veľmi dlhým časom, pôvodný". PRA- vyjadruje, že to, čo nasleduje, je časovo vzdialené:
- homo → prahomo = úplne prvý a pôvodný druh človeka
- arbaro → praarbaro = pôvodný, nedotknutý les, ktorý existuje od nepamäti
- tempo → pratempo = počiatočný čas ľudstva alebo sveta
- antaŭlasta → praantaŭlasta = "predchádzajúci predposlednému"
Pri príbuzenských slovách av(in)o, nep(in)o, onkl(in)o, nev(in)o a kuz(in)o PRA- vyjadruje príbuzenský vzťah o jednu generáciu vzdialenejší (predtým alebo potom v čase):
- avo → via praavo = otec vašej babky (dedka)
- avo → via prapraavo = otec vašej prababky (pradedka)
- avo → via praprapraavo = otec vašej praprababky (prapradedka)
- nepo → via pranepo = syn vášho vnuka (vnučky)
- nepo → via prapranepo = vnuk vášho vnuka (vnučky)
- onklo → via praonklo = strýko vášho otca (matky)
- nevo → via pranevo = syn vášho synovca (netere)
- kuzo → via prakuzo = syn bratanca (sesternice) vášho otca (matky)
Pri príbuzenských slovách patr(in)o a fil(in)o PRA- vyjadruje vzdialený príbuzenských vzťah o viacero alebo niekoľko generácií predtým alebo potom:
- patro → prapatro = vzdialený príbuzný, od ktorého niekto pochádza, skutočný alebo imaginárny zakladateľ národa, kmeňa alebo rodiny
- filo → prafilo = vzdialený príbuzný, ktorý pochádza od určitého človeka
Často používame prapatroj a prafiloj (s koncovkou -J) všeobecne pri niečích predchodcoch a potomkoch, často aj bez pohlavného rozlíšenia.
Pri príbuzenských slovách PRA- sa môže vyskytovať spolu s predložkami BO- a GE-.
RE
RE = "prísť alebo opäť položiť na to isté miesto ako predtým, opäť urobiť alebo dať urobiť takým ako predtým, urobiť alebo stať sa ešte raz tým istým alebo iným spôsobom". RE- používame pri činných slovách a vždy vyjadruje spôsob činnosti:
- veni → reveni = opäť prísť na miesto, kde boli predtým
- doni → redoni = dať niečo tomu, kto to predtým mal
- brilo → rebrilo = žiarivý odraz
- bonigi → rebonigi = opäť zlepšiť niečo, čo sa pokazilo
- saniĝi → resaniĝi = opäť sa uzdraviť po chorobe
- diri → rediri = opäť povedať to isté, odpovedať
- trovi → retrovi = nájsť niečo, čo sme stratili
- koni → rekoni = vidieť niečo a všimnúť si, že už to poznáme, uznať, vyjadriť hodnotu niečoho
- turni → returni = opäť sa obrátiť predchádzajúcim (opačným) smerom
- ree = opäť, ešte raz
Niektoré slová s RE- vznikli pod vplyvom národných jazykov a majú nelogický význam. Napríklad, reprezenti obyčajne neznamená "opäť predstaviť", ale "konať namiestho niekoho, v niečom mene". Resumi nie je "opäť sčítať", ale "stručne vyjadriť podstatu". Tieto a iné slová onyčajne považujeme za nezložené (vytvorené z koreňov REPREZENT- a RESUM-). Returni a najmä returna a returne sa predtým používali aj vo význame návrat a vrátenie. Teraz tieto slová používame len vtedy, ak ide o skutočné obracanie.