Podstatné mená sú názvy vecí, abstraktných aj konkrétnych, mená ľudí a zvierat, pomenovania javov, dejov, vlastností, druhov atď.
- tablo - stôl = názov konkrétnej veci
- hundo - pes = názov zvieracieho druhu
- saĝo - múdrosť = názov vlastnosti
- amo - láska = pomenovanie citu
- kuro - beh = pomenovanie deja
- martelado - práca s kladivom = pomenovanie činnosti
- Petro - Peter = meno osoby
- Jokohamo - Jokohama = názov mesta
Po substantívnej koncovke O môže nasledovaťkoncovka J pre množné číslo a akuzatívna koncovka N. Môžeme ich použiť aj obe naraz, v tom prípade J stojí vždy pred N:
| tabloj | tablon | tablojn |
| hundoj | hundon | hundojn |
Substantívnu koncovku O môžeme nahradiť apostrofom, ale iba vtedy, keď po O nenasleduje J alebo N: hund' = hundo, saĝ' = saĝo, am' = amo, kur' = kuro, Jokoham' = Jokohamo
Použitie podstatných mien
Podstatné mená, alebo presnejšie vetné členy, ktorých hlavnú časť tvorí podstatné meno, môžu mať vo vetách funkciu podmetu, predmetu, príslovkového určenia alebo oslovenia, ale aj prívlastku alebo predikatívu, ktoré rozvíjajú iné slovo:
-
La bona virino trankviligis sian soifon. - Dobrá žena uhasila svoj smäd.
Vetný člen la bona virino, ktorého hlavná časť je podstatné meno virino, je v tejto vete podmet.
-
Mi vidas leonon. - Vidím leva.
Podstatné meno leonon je vo vete priamy predmet (a preto má aj akuzatívnu koncovku N).
-
Ludoviko, donu al mi panon. - Ľudovít, podaj mi chlieb.
Vetný člen Ludoviko je vokatív (oslovenie).
-
Sur la fenestro kuŝas krajono kaj plumo. - Na okne leží ceruzka a pero.
Substantívny vetný člen sur la fenestro je príslovkové určenie miesta (a preto obsahuje predložku miesta sur).
-
La dentoj de leono estas akraj. - Zuby leva sú ostré.
Substantívny vetný člen de leono je nezhodný prívlastok vetného člena la dentoj (obsahuje predložku de, ktorá tu vyjadruje privlastňovací vzťah).
-
Mi estas muzikisto. - Som hudobník.
Podstatné meno muzikisto je predikatív, ktorý bližšie opisuje podmet mi.
Slová bez gramatickej koncovky, ktoré vystupujú ako podstatné mená
Niektoré zo slov v esperante, ktoré nemajú gramatickú koncovku, môžu vystupovať ako podstatné mená. Nemajú koncovku O. Patria medzi ne osobné zámená, tabuľkové slová zakončené na U a O, názvy esperantských písmen, číslovky a výraz ambaŭ.
Príslovky miery môžu tiež vystupovať ako podstatné mená.
Vlastné mená
Vlastné mená, ktoré sa úplne adaptovali ("zdomácneli"), majú vždy koncovku O: Anno, Petro, Teodoro, Mario... Aj tie vlastné mená, ktoré nemajú esperantskú podobu, sú podstatnými menami, hoci zvyčajne nemávajú koncovku O: Anna, Peter, Theodore Roosevelt, Marie Curie, Deng Xiaoping. Pri nich nemusíme pridávať akuzatívnu koncovku, ani keď to postavenie vo vete vyžaduje. Podrobnejšie pozri kapitolu o koncovke N.