Späť na obsah

V esperante existuje 45 slov bez gramatickej koncovky, ktoré nazývame tabuľkové slová{3} (alebo korelatívne, súvzťažné), pretože ich môžeme usporiadať do tabuľky podľa podobnosti tvaru a významu.

Môžeme povedať, že každé tabuľkové slovo pozostáva z dvoch častí, nemali by sme však na ne nahliadať ako na zložené slová. Tabuľkové slová majú svoj vlastný, uzavretý systém a za normálnych okolností by sme ich nemali miešať s bežnými prvkami jazyka.

Začiatočná časť tabuľkových slov

KI-
opytovacie zámeno, vzťažné zámeno, zvolanie
TI-
ukazovacie zámeno
I-
neurčité zámeno
ĈI-
všetko zahŕňajúci výraz
NENI-
negatívny výraz

Koncová časť tabuľkových slov

-U
indivíduum, individuálna vec
-O
vec, záležitosť
-A
vlastnosť, druh
-ES
majiteľ (významový predmet, významový podmet)
-E
miesto
-AM
čas, udalosť, podmienka
-AL
príčina
-EL
spôsob, stupeň
-OM
množstvo (zdôraznený stupeň)

Niektoré koncové časti sa podobajú klasickým koncovkám, ale ich význam je odlišný:

  • Bežná koncovka O pre podstatné mená a zakončenie tabuľkových slov na O majú takmer zhodný význam, avšak tabuľkové slová bežne neprijímajú koncovku J pre množné číslo.
  • Bežná koncovka U je slovesná koncovka pre volitív/rozkazovací spôsob, zatiaľ čo zakončenie tabuľkových slov na U vyjadruje individualitu (alebo individuálne veci) — ide teda o úplne odlišné veci.
  • Bežná koncovka A pre prídavné mená je všeobecná koncovka vyjadrujúca opis. Často vyjadruje vlastnosť a kvalitu, ale aj príslušnosť, vzťah, individualitu a pod. Zakončenie tabuľkových slov na A vyjadruje iba vlastnosť a druh.
  • Bežná koncovka E pre príslovky môže vyjadrovať spôsob, čas, miesto, mieru, príležitosť a má aj niekoľko ďalších významov. Zakončenie tabuľkových slov na E vyjadruje vždy iba miesto.

Slová začínajúce sa na KI-

Tabuľkové slová, ktoré sa začínajú na KI, sa používajú najmä ako opytovacie zámená a vzťažné zámená, ale aj ako zvolania:

  • Kio estas tio? - Čo je to?

    Opytovacie kio.

  • Kiu kuraĝas rajdi sur leono? - Kto sa odváži jazdiť na levovi?

    Opytovacie kiu.

  • Kiel vi fartas? - Ako sa máš?

    Opytovacie kiel.

  • Fremdulo, diru, kiu kaj el kie vi estas. - Cudzinec, povedz, kto si a odkiaľ si.

    Opytovacie kiu a kie.

  • La fera bastono, kiu kuŝis en la forno, estas nun brule varmega. - Železná tyč, ktorá ležala v peci, je teraz úplne žeravá.

    Vzťažné kiu.

  • Kiam mi venis al li, li dormis. - Keď som k nemu prišiel, spal.

    Vzťažné kiam.

  • Li estas tiu, kies monon vi prenis. - On je ten, koho peniaze si zobral.

    Vzťažné kies.

  • Kia granda brulo! - Aký veľký oheň!

    Zvolacie kia.

  • Fi, kiel abomene! - Fuj, aké hnusné!

    Zvolacie kiel.

  • Kion mi vidas! - Čo to vidím!

    Zvolacie (a opytovacie) kio.

Slovo ajn

Ajn je slovo bez gramatickej koncovky, ktoré má charakter príslovky. Používame ho, keď chceme zdôrazniť neurčitosť alebo ľahostajnosť. Ajn používame hlavne spolu so vzťažnými zámenami na KI-, ale aj s tabuľkovými slovami na I- a ĈI, občas aj NENI-. Stojí vždy za príslušným tabuľkovým slovom:

  • Mi kondukos vin al ŝi, kie ajn ŝi estos trovebla! - Zavediem ťa za ňou, nech je kdekoľvek!

    Nie je dôležité, kde je.

  • Kiu ajn ŝi estos, mi deziras al ŝi feliĉon! - Nech bude kýmkoľvek, prajem jej šťastie!

    Nie je dôležité, kým bude.

  • Mi donis solenan promeson, ke mi silentos, ĝis mi revenos, kiam ajn tio ĉi fariĝos. - Dal som slávnostný sľub, že budem mlčať, kým sa vrátim, nech sa to udeje hocikedy.
  • Ĉiam ajn vi estas bonvena ĉe mi. - Kedykoľvek (= v každom čase) si u mňa vítaný.

    Príď, kedy chceš.

  • Kial ŝi forlasis tiun lokon, en kiu ŝi havis ian ajn eblon, por ion ajn laborenspezi? - Prečo opustila miesto, kde mala akékoľvek možnosti akokoľvek sa zamestnať?

    Bez toho miesta nemá vôbec žiadne možnosti.

  • Nenion ajn mi diros. - Vôbec nič nepoviem.

    Absolútne nič.

Zamenhof, pod vplyvom národných jazykov, občas používal pred ajn vzťažné zámeno na KI-, hoci logickejšie by bolo použiť slovo na ĈI- alebo I-. Pokiaľ nejde o uvádzanie vedľajšej vety, odporúča sa skôr slovo na ĈI- alebo I-. Mi konsentas akcepti kian ajn pagon. (Súhlasil som, že prijmem akúkoľvek platbu.) Lepšie: ...ĉian ajn pagon alebo ...ian ajn pagon.

Slová začínajúce sa na TI-

Tabuľkové slová, ktoré sa začínajú na TI, sú ukazovacie zámená. Najčastejšie vyjadrujú niečo, čo už bolo povedané alebo ešte len bude. Môžu tiež poukazovať na niečo priamo videné, počuté a pod.:

  • Mi volas, ke tio, kion mi diris, estu vera. - Chcem, aby to, čo som povedal, bola pravda.

    Tio vyjadruje vec, ktorá už bola povedaná.

  • Tio estas mia hejmo. - To je môj domov.

    Tio vyjadruje niečo videné (napr. aj s ukázaním prstom).

  • Li estas tiel dika, ke li ne povas trairi tra nia mallarĝa pordo. - Je tak tučný, že neprejde našimi najužšími dverami.

    Tiel poukazuje na nasledujúcu vedľajšiu vetu s ke.

  • Kio estas, kio vin tiel afliktas? - Čo je to, čo ťa tak zarmucuje?

    Tiel poukazuje na videnú alebo počutú vec.

  • Ŝi estis en tiu momento tre bela. - V tej chvíli bola veľmi pekná.

    Tiu poukazuje na predtým spomínanú chvíľu.

  • Tiu ĉi malfreŝa pano estas malmola, kiel ŝtono. - Tento starý chlieb je tvrdý ako kameň.

    Tiu poukazuje na prítomnú vec (starý chlieb).

Slovo ĉi

K tabuľkovým slovám na TI- môžeme pridať slovo ĉi. Je to slovo bez gramatickej koncovky, ktorý vyjadruje blízkosť k hovoriacemu. Ĉi môže stáť pred alebo za tabuľkovým slovom. K ĉi nikdy nepridávame koncovku. Samotné slovo na TI- vždy vyjadruje niečo nie až tak blízke k hovoriacemu. Slovo na TI + ĉi vyjadruje niečo, čo je blízko k hovoriacemu:

  • tie = na tom mieste → tie ĉi, ĉi tie = na tomto mieste blízko mňa
  • tiu domo (ďaleko odo mňa) → tiu ĉi domo, ĉi tiu domo (blízko mňa)
  • tio = tá vec (ďaleko odo mňa) → tio ĉi, ĉi tio = táto vec
  • tiel = tým spôsobom → tiel ĉi, ĉi tiel = týmto spôsobom (ktorý ukazujem)

Ĉi tiam alebo tiam ĉi sa v praxi nepoužívajú. Namiesto toho sa používa nun.

Ĉi je samostatné slovo. Nepoužívame spojovník. Nesprávne: ĉi-tiu, tiu-ĉi, ĉi-tie, tie-ĉi, ĉio-ĉi atď. Správne: ĉi tiu, tiu ĉi, ĉi tie, tie ĉi, ĉio ĉi atď.

Často však z vetného člena, ktorý obsahuje slovo ĉi, tvoríme prídavné meno alebo príslovku. Vtedy sa z celého výrazu stáva jedno slovo. Slovo na TI- sa zvyčajne vypustí. Pre lepšiu zrozumiteľnosť sa vtedy zvykne dávať po ĉi spojovník: ĉi tieĉi-tiea, en tiu ĉi noktoĉi-nokte, sur ĉi tiu flankoĉi-flanke, la somero de tiu ĉi jarola ĉi-jara somero.

Slová začínajúce sa na I-

Tabuľkové slová, ktoré sa začínajú na I, predstavujú bližšie neurčené alebo neznáme veci:

  • Ŝi ricevis ion por manĝi kaj por trinki. - Dostala niečo na jedenie a na pitie.

    Nevie sa, čo dostala.

  • Venis iuj personoj, kiujn mi ne konas. - Prišli nejakí ľudia, ktorých nepoznám.

    Nevie sa, kto sú tí ľudia..

  • Ili iam revenos. - Niededy sa vrátia.

    Časový bod je neznámy.

  • Hodiaŭ estas ies tago de naskiĝo. - Dnes je deň niečích narodenín.

    Vo vete sa nehovorí, koho narodeniny to sú.

Slová začínajúce sa na ĈI-

Tabuľkové slová, ktoré sa začínajú na ĈI-, majú význam "všetko zahŕňajúce":

  • Li faris ĉion per la dek fingroj de siaj manoj. - Všetko urobil desiatimi prstami na rukách.

    Ĉio vyjadruje, že urobil všetky veci.

  • Ĉiu homo amas sin mem. - Každý človek ľúbi sám seba.

    Neexistuje človek, pre ktorého to neplatí.

  • Tiuj ĉi du amikoj promenas ĉiam duope. - Títo dvaja priatelia sa vždy prechádzajú vo dvojici.

    Ĉiam vyjadruje, že neexistuje prípad, kedy by sa neprechádzali vo dvojici.

  • Ĉie regis ĝojo. - Všade vládla radosť.

    Neexistuje miesto, kde by nevládla radosť.

Niekedy sa pred tabuľkovým slovom na ĈI alebo zaň dáva slovo ĉi: ĉio = ĉiuj aferoj → ĉio ĉi, ĉi ĉio = ĉiuj ĉi tiuj aferoj, ĉio tio ĉi.

Slová začínajúce sa na NENI-

Tabuľkové slová na NENI- majú záporný význam:

  • La tempon venontan neniu ankoraŭ konas. - Nikto ešte nepozná budúcnosť.

    Neniu vyjadruje, že neexistuje človek, ktorý by budúcnosť poznal.

  • Mi neniel povas kompreni, kion vi parolas. - Nijako nemôžem pochopiť, o čom rozprávaš.

    Neniel vyjadruje, že neexistuje spôsob, akým by som ťa mohol pochopiť.

  • Kiam mi ien veturas, mi neniam prenas kun mi multon da pakaĵo. - Keď niekam cestujem, nikdy si so sebou neberiem veľa batožiny.

    Neniam vyjadruje, že neexistuje prípad, kedy by som si na cestu zobral veľa batožiny.

Slovo na NENI- samo popiera význam celej vety.

Tabuľkové slová zakončené na U

kiu
Pýta sa na identitu jednej z viacerých známych osôb, vecí či javov.
tiu
Ukazuje na jednu konkrétnu osobu (príp. vec, jav) z viacerých známych osôb (príp. vecí, javov).
iu
Označuje neznámu alebo nedefinovateľnú individuálnu osobu, vec alebo jav.
ĉiu
Vyjadruje jednotlivo a bez výnimky individuality zo skupiny osôb, vecí či javov.
neniu
Popiera individuality zo skupiny osôb, vecí či javov.

Slová zakončené na U vyjadrujú individuálnosť a identitu. Sú tie najzákladnejšie zo všetkých tabuľkových slov.

K slovám zakončeným na U možno pridať koncovku N a koncovku J. S koncovkou J vyjadrujú viacero individuálnych osôb, vecí či javov.

Tabuľkové slová zakončené na U patria medzi prostriedky na vyjadrenie určitosti. Preto spolu s nimi nemôžeme použiť la.

Za normálnych okolností plnia tabuľkové slová zakončené na U úlohu zhodného prívlastku (vyjadrenie určitosti) podstatného mena, ale toto podstatné meno býva často zamlčané. Pokiaľ z kontextu nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že ide o slovo "persono(j)(n)":

  • Kiu libro estas via?Kiu estas via? - Ktorá kniha je tvoja? {1} Ktorá je tvoja?
  • Tiu seĝo ŝajnas bona.Tiu ŝajnas bona. - Tá stolička sa zdá byť dobrá. {1} Tá sa zdá byť dobrá.
  • Ĉiu homo devas pensi mem.Ĉiu devas pensi mem. - Každý človek musí premýšľať sám. {1} Každý musí premýšľať sám.
  • Kiu persono venis?Kiu venis? - Ktorá osoba prišla? {1} Kto prišiel?
  • Ĉu estas iu [persono] en la kuirejo? — Jes, Paŭlo estas tie. - Je niekto [nejaká osoba] v kuchyni? — Áno, je tam Pavol.
  • Jen kelkaj bonaj libroj. Kiun [libron] vi volas legi? — Mi volas tiun [libron]. - Tu je niekoľko dobrých kníh. Ktorú [knihu] si chceš prečítať? — Chcem túto [knihu].
  • Ĉu vi havas krajonon? — Neniun [krajonon] mi havas. - Máš ceruzku? — Nemám žiadnu [ceruzku].

Ĉiu(j) svojím významom vždy vyjadruje množné číslo, napriek tomu existuje rozdiel medzi ĉiu v jednotnom a ĉiuj v množnom čísle.

  • Ak jednotlivé veci posudzujeme každú osobitne, používame ĉiu.
  • Ak máme na mysli spolu celú skupinu, používame ĉiuj.

Niekedy na tomto rozdieli veľmi nezáleží, inokedy je rozdiel veľký:

  • Por ĉiu tago mi ricevas kvin eŭrojn. = Por ĉiu aparta tago... - Na každý deň dostávam päť eur. = na každý deň zvlášť
  • Ĉiu amas ordinare personon, kiu estas simila al li. = Ĉiu aparta homo amas... - Každý má zvyčajne rád osobu, ktorá sa mu podobá. = každý človek zvlášť
  • Kvinope ili sin ĵetis sur min, sed mi venkis ĉiujn kvin atakantojn. = ...mi venkis la tutan grupon. - Vrhli sa na mňa v pätici, ale všetkých päť útočníkov som porazil. = porazil som celú skupinu

    Tu je J potrebné, pretože spomíname počet päť. Ale mohli by sme namiesto toho povedať ...mi venkis ĉiun el la kvin atakantoj. Vtedy však nehovoríme o jednom boji proti celej skupine, ale o piatich viac-menej samostatných bojoch.

  • Post la kurado ĉiuj estis terure lacaj. - Po behu boli všetci hrozne unavený.

    Hovoríme o celej skupine bežcov. Tiež je možné: ...ĉiu estis terure laca.

  • El ĉiuj miaj infanoj Ernesto estas la plej juna. = El la tuta grupo de miaj infanoj... - Zo všetkých mojich detí je Ernest najmladší. = z celej skupiny mojich detí
  • Nun mi legas, vi legas kaj li legas; ni ĉiuj legas. - Teraz ja čítam, ty čítaš a on číta; my všetci čítame.

    Ni vyjadruje množné číslo. Preto musí mať ĉiuj koncovku J.

Samostatné neniu sa vyskytuje zvyčajne bez koncovky J:

  • La tempon venontan neniu ankoraŭ konas. Neniu = neniu persono. - Budúcnosť ešte nikto nepozná. nikto = žiadna osoba
  • Mi konas neniun en tiu ĉi urbo. - V tomto meste nikoho nepoznám.

Neniu nemáva koncoku J ani vtedy, keď za ním nasleduje podstatné meno:

  • Ŝi ne vidis eĉ la ĉielon, ĉar ĝi estis kovrita de nuboj kaj neniu stelo en ĝi brilis. - Nevidela dokonca ani oblohu, pretože bola pokrytá oblakmi a nesvietila na nej žiadna hviezda.

Ak však chceme nejako zdôrazniť kontrast a chceme vyjadriť "viac ako jeden", môžeme použiť neniuj. Vtedy však za ním zvykne nasledovať podstatné meno:

  • Ĉe la fenestro restis plu neniuj floroj. - Na okne už neostali žiadne kvety.

    Predtým tam bolo veľa kvetov.

Tabuľkové slová zakončené na O

kio
"ktorá vec, aká vec"
tio
"tá vec"
io
"niektorá vec, nejaká vec"
ĉio
"každá vec"
nenio
"žiadna vec, nijaká vec"

Tabuľkové slová zakončené na O vyjadrujú niečo, čo nemôžeme presne pomenovať podstatným menom. Ako vysvetlenie tu používame všeobecné slovo "afero" (vec), ale význam je ešte všeobecnejší. Tabuľkové slová zakončené na O používame aj na zastúpenie niečoho, čo sme vyjadrili celou vetou.

K tabuľkovým slovám zakončeným na O môžeme pridať koncovku N. Zvyčajne k nim však nepridávame koncovku J, pretože už samy o sebe vyjadrujú celok vo všeobecnosti.

Tabuľkové slová zakončené na O môžu mať zhodný prívlastok, ktorý stojí vždy až za nimi: io bona, kion novan, ĉio grava a pod.

Tabuľkové slová zakončené na O sú samostatné vetné členy. Nemôžu rozvíjať podstatné meno. Zodpovedajú výrazu slovo zakončené na U + afero:

  • Kio estas tio? = Kiu afero estas tiu afero? - Čo je to? = Ktorá vec je tamtá vec?
  • Tio estas speco de meblo. = Tiu afero estas speco de meblo. - To je druh nábytku. = Tá vec je druh nábytku.
  • Ĉio restis kiel antaŭe. = Ĉiu afero restis kiel antaŭe. - Všetko ostalo ako predtým. = Každá vec ostala ako predtým.
  • Kion bonan vi trovis tie? = Kiujn bonajn aferojn vi trovis tie? - Čo dobrého si tam našiel? = Aké dobré veci si tam našiel?
  • Nenion interesan mi trovis. = Neniun interesan aferon mi trovis. - Nenašiel som tam nič zaujímavé. = Nenašiel som tam žiadnu zaujímavú vec.

Niekedy môžeme váhať medzi tio a ĝi. Za normálnych okolností používame tio pri niečom neurčitom, čo nemôžeme alebo nechceme presne pomenovať podstatným menom. Tio určite používame na zastúpenie niečoho, čo bolo vyjadrené celou vetou. Naproti tomu ĝi používame pri niečom určitom, čo bolo predtým vyjadrené podstatným menom a čo by bolo možné opakovane spomenúť pomocou toho istého podstatného mena s la alebo iným prostriedkom na vyjadrenie určitosti:

  • Ŝi rakontis belan fabelon. Tio estis tre amuza. - Rozprávala peknú rozprávku. Bolo to veľmi zábavné.

    Zábavné bolo to, že rozprávala rozprávku. Tio zastupuje celú predchádzajúcu vetu.

  • Ŝi rakontis belan fabelon. Ĝi estis tre amuza. - Rozprávala peknú rozprávku. Tá bola veľmi zábavná.

    Zábavná bola rozprávka. Ĝi zastupuje vetný člen la (bela) fabelo.

Tabuľkové slová zakončené na A

kia
"akého druhu, majúci akú vlastnosť"
tia
"toho druhu, majúci takú vlastnosť"
ia
"nejakého druhu, majúci nejakú vlastnosť"
ĉia
"každého druhu, majúci každú vlastnosť"
nenia
"žiadneho druhu, nemajúci žiadnu vlastnosť"

Tabuľkové slová zakončené na A vystupujú ako prídavné mená. Môžu mať koncovku J a koncovku N podľa tých istých pravidiel ako prídavné mená. Tabuľkové slová zakončené na A však vyjadrujú vždy len vlastnosť a druh, kým ozajstné prídavné mená môžu mať omnoho viac významov.

Tabuľkové slová zakončené na A patria medzi prostriedky na vyjadrenie určitosti. Preto spolu s nimi nemôžeme použiť la.

  • Kia li estas? Ĉu li estas maljuna aŭ juna? - Aký je? Je starý alebo mladý?
  • Kian aĝon vi havas? - Aký máš vek? Koľko máš rokov?
  • Kia estas via nomo? - Aké je tvoje meno?

    Alebo: Kiu [el ĉiuj nomoj] estas via nomo? Alebo častejšie: Kio estas via nomo? Zamenhof používal tiež: Kiel estas via nomo? Najčastejšie však hovoríme: Kiel vi nomiĝas?

  • Be! li staris senhelpe, tian respondon li ne atendis. - Ach! Bezmocne tam stál, takúto odpoveď nečakal.
  • Estis tia ventego, ke la tegoloj deflugis de la tegmentoj. - Bola taká víchrica, že zo striech odletovali šindle.
  • Restu ĉiam tia, kia vi estas! - Ostaň stále taký, aký si!

    Tia poukazuje na nasledujúcu vetu na kia. Ak by po tia nenasledovala celá veta (s prísudkom), ale iba vetný člen, museli by sme použiť nie kia, ale porovnávacie kiel: Li estas tia kiel mi. (Je taký ako ja.)

  • Mi ne volis trinki la vinon, ĉar ĝi enhavis en si ian suspektan malklaraĵon. - Nechcel som piť to víno, pretože obsahovalo nejaký podozrivý zákal.
  • Maldiligenteco estas la radiko de ĉia malbono. - Lenivosť je koreňom všetkého zla.
  • Nenia konstruo povas esti sen bruo. - Nie je stavba bez hluku.

Tabuľkové slová zakončené na A vyjadrujú vlastnosť alebo druh, zatiaľ čo tabuľkové slová zakončené na U vyjadrujú identitu. Rozdiel medzi kia/kiu a tia/tiu je väčšinou zrejmý. Medzi ia/iu, ĉia/ĉiu a nenia/neniu je niekedy iba malý rozdiel:

  • Kia homo li estas? - Aký je človek?

    Pýtame sa na charakteristiku toho človeka.

  • Kiu homo li estas? - Kto je ten človek?

    Pýtame sa napr. na meno toho človeka, aby sme spoznali jeho identitu.

  • Tia opinio estas tute erara. - Taký názor je úplne chybný.

    Všetky názory toho druhu sú chybné.

  • Tiu opinio estas tute erara. - Ten názor je úplne chybný.

    Iba názor, o ktorom je reč, je chybný. Iné podobné názory môžu byť správne.

  • Ni devas enloĝiĝi en ia hotelo. = ...en hotelo de iu el la diversaj specoj de hoteloj. - Musíme sa ubytovať v nejakom hoteli. = ...v hoteli, ktorý patrí k jednému z rôznych druhov hotelov.
  • Ni devas enloĝiĝi en iu hotelo. = ...en iu el la diversaj individuaj hoteloj, kiuj troviĝas ĉi tie. - Musíme sa ubytovať v niektorom hoteli. = ...v niektorom z rôznych jednotlivých hotelov, ktoré sa tu nachádzajú.

    Bežne sa v takejto vete iu vypúšťa.

Tabuľkové slová zakončené na ES

kies
"koho (komu patriaci)"
ties
"toho (tomu patriaci)"
ies
"niekoho (niekomu patriaci)"
ĉies
"každého (patriaci každému)"
nenies
"nikoho (nepatriaci nikomu)"

Slovo zakončené na ES, ktoré vystupuje ako zhodný prívlastok podstatného mena, pridáva význam určitosti. Slová zakončené na ES patria preto medzi prostriedky na vyjadrenie určitosti – rovnako ako privlastňovacie zámená – a nemôžeme spolu s nimi používať la. Ak však slovo na -ES nahradíme výrazom s de, musíme normálne pridať la.

Rovnako ako privlastňovacie zámená, aj slová zakončené na ES stoja pred podstatným menom, zatiaľ čo výraz s de musí stáť až za ním: ties libro = la libro de tiu (persono).

K slovám zakončeným na ES nemôžeme pridať koncovku J ani N:

  • Kies filino vi estas? - Čia je to dcéra?
  • Mi efektive ne scias, kies kulpo ĝi estas. - V skutočnosti neviem, čia je to vina.
  • Ili ekvidis virinon, kies vizaĝon ili en la krepusko ne rekonis. - Uvideli ženu, ktorej tvár v súmraku nerozoznali.
  • Kies gasto mi estas, ties feston mi festas. - Koho hosťom som, toho oslavu slávim.

    Ties sa nepoužíva veľmi často. Bežne sa preferujú privlastňovacie zámená (lia, ŝia, ĝia alebo ilia).

  • La infano ludis kun sia pupo, kiam subite ties kapo frakasiĝis. - Dieťa sa hralo so svojou bábikou, keď sa tej odrazu rozbila hlava.

    Ties vyjadruje, že ide o hlavu bábiky. Ak by šlo o hlavu dieťaťa, povedali by sme ĝia kapo.

  • Kiu ĝojas pri ies malfeliĉo, tiu ne restos sen puno. = ...pri la malfeliĉo de iu persono... - Kto sa teší z niečieho nešťaštia, ten neostane bez trestu. = ...z nešťastia nejakej osoby...

    Ies sa zvyčajne používa len pri jednej neznámej osobe (nie pri veciach, ani pri viacerých veciach či osobách).

  • Tio estis la koro de riĉa fama viro, kies nomo estis sur ĉies lipoj. = ...sur la lipoj de ĉiuj personoj. - To je srdce bohatého slávneho muža, ktorého meno mal každý na perách.

    Ĉies sa zvyčajne používa len pri osobách, nie pri veciach.

  • Memoru, ke Esperanto estas nenies propraĵo. - Pamätajte, že esperanto nie je ničí majetok.

    Nenies sa zvyčajne používa len pri osobách, nie pri veciach.

Tabuľkové slová zakončené na E

kie
"na ktorom mieste"
tie
"na tom mieste"
ie
"na nejakom mieste"
ĉie
"na každom mieste, všade"
nenie
"na žiadnom mieste, nikde"

K tabuľkovým slovám zakončeným na E nemôžeme pridať koncovku J, ale môžeme k nim pridať koncovku N na vyjadrenie smeru:

kien
"na ktoré miesto, v ktorom smere"
tien
"na to miesto, v tom smere"
ien
"na nejaké miesto, v nejakom smere"
ĉien
"na každé miesto, v každom smere"
nenien
"na žiadne miesto, v žiadnom smere"
  • Kie estas la libro kaj la krajono? - Kde je kniha a ceruzka?
  • Mi montris al la infano, kie kuŝas ĝia pupo. - Ukázal som dieťaťu, kde leží jeho bábika.
  • Sonorado al li venas, sed de kie — li ne komprenas. - Dolieha k nemu zvonenie, ale odkiaľ — to nechápe.
  • Mi volis resti tie, kie mi estis. - Chcel som ostať tam, kde som bol.
  • Se li scius, ke mi estas tie ĉi, li tuj venus al mi. - Keby vedel, že som tu, prišiel by hneď za mnou.
  • Ĉu vi loĝas ie? = Ĉu vi loĝas en iu loko? - Bývaš niekde? = Bývaš na nejakom mieste?
  • Malsaĝulo ĉie sian nomon skribas. - Hlupák všade píše svoje meno.
  • Pli bela reĝidino ol ŝi troviĝis nenie en la mondo. - Nikde na svete nebolo krajšej princeznej ako ona.
  • Kien vi iras? — Mi iras en la ĝardenon. - Kam ideš? — Idem do záhrady.
  • Rigardu tien ĉi. - Pozri sa sem.
  • Mi nenien plu iros hodiaŭ. - Dnes už nikam nepôjdem.

Tabuľkové slová zakončené na AM

kiam
"v ktorom čase, v ktorom prípade, kedy"
tiam
"v tom čase, v tom prípade, vtedy"
iam
"v nejakom čase, v nejakom prípade, niekedy"
ĉiam
"v žiadnom čase, v žiadnom prípade, vždy"
neniam
"v ktorom čase, v ktorom prípade, nikdy"

K slovám zakončeným na AM nemôžeme pridať koncovku J ani N.

  • Sed kiam tio okazis? - Ale kedy sa to stalo?

    Ak sa však pýtame na presnú hodinu, nepoužívame kiam, ale radové opytovacie zámeno kioma.

  • Li skribis al mi, ke li intencas ĝin eldoni, sed li ne skribis ankoraŭ kiam li ĝin eldonos. - Napísal mi, že ju plánuje vydať, ale ešte nenapísal, kedy ju vydá.
  • En unu tago, kiam ŝi estis apud tiu fonto, venis al ŝi malriĉa virino. - Jedného dňa, keď bola pri tom prameni, za ňou prišla chudobná žena.
  • Tubeto, en kiun oni metas cigaron, kiam oni ĝin fumas, estas cigaringo. - Trubička, do ktorej sa dáva cigara, keď ju fajčíme, sa nazýva špička na cigary.
  • De kiam vi loĝas ĉi tie? - Odkedy tam bývaš?
  • Li vekiĝis nur tiam, kiam la suno leviĝis. - Zobudil sa až vtedy, keď vyšlo slnko.
  • Ŝajnas al mi, ke ĉi tiun vizaĝon mi jam iam vidis. - Zdá sa mi, že túto tvár som už niekedy videl.
  • Ŝi estis ja la plej bela knabino, kiun li iam vidis. - Bolo to tie najkrajšie dievča, aké som kedy videl.

    Iam predstavuje akýkoľvek minulý čas.

  • Oni diras, ke la vero ĉiam venkas. - Hovorí sa, že pravda vždy zvíťazí.
  • Bona koro neniam fariĝas fiera. - Dobré srdce nikdy nespyšnie.
  • La maljunulo fermos por ĉiam siajn okulojn. - Starec navždy zavrie svoje oči.

    Výraz por ĉiam vyjadruje, že následky budú trvať večne. Zatvoriť očí trvá lba chvíľu, ale následok, zatvorené oči, je večný.

Tabuľkové slová zakončené na AL

kial
"z akej príčiny, kvôli akému motívu, kvôli čomu"
tial
"z tej príčiny, kvôli tomu motívu, kvôli tomu"
ial
"z nejakej príčiny, kvôli nejakému motívu, kvôli niečomu"
ĉial
"z každej príčiny, kvôli každému motívu, kvôli všetkému"
nenial
"z nijakej príčiny, kvôli žiadnemu motívu, kvôli ničomu"

K slová zakončeným na AL nemôžeme pridať koncovku J ani N.

  • Kial vi ploras? - Prečo plačeš?
  • Mi komprenas, kial vi faris tion. - Rozumiem, prečo si to urobil.
  • Hodiaŭ estas bela frosta vetero, tial mi prenos miajn glitilojn kaj iros gliti. - Dnes je pekné mrazivé počasie, preto si vezmem korčule a pôjdem sa korčulovať.

    Všimnite si rozdiel medzi tial a ĉar. Tial predstavuje príčinu, ale ĉar uvádza vedľajšiu vetu vyjadrujúcu príčinu: Mi prenos miajn glitilojn kaj iros gliti, ĉar hodiaŭ estas bela frosta vetero.

  • Mi vin ial ankoraŭ ne konas. - Z nejakého dôvodu ťa ešte nepoznám.
  • Vi demandas, kial mi amas vin. Mi respondas: ĉial! - Pýtaš sa, prečo ťa milujem. Odpovedám: kvôli všetkému!

Slovo nenial sa v praxi používa len veľmi zriedka, ale keď už sa použijú, negujú celú vetu (rovnako a všetky ostatné slová na NENI-):

  • Tian Regularon por nia Ligo mi nenial povus aprobi. = ...mi pro neniuj motivoj povus aprobi. - Takéto Pravidlá pre našu Ligu by som v žiadnom prípade nemohol uznať. = zo žiadneho dôvodu
  • Vi povus inciti lin kiom ajn. Li nenial kolerus. = ...li pro neniu kaŭzo kolerus. - Môžeš ho provokovať koľko chceš. Nenahnevá ho nič. = nenahnevá sa kvôli ničomu

Ak chceme vyjadriť pozitívny význam, použijeme sen kaŭzo, senkaŭze, senmotive a pod.: Ŝi ridis senkaŭze. = Ŝi ja ridis, sed sen motivo.. (Smiala sa, ale bez príčiny.)

Tabuľkové slová zakončené na EL

kiel
"akým spôsobom, v akej miere, ako"
tiel
"tým spôsobom, v tej miere, tak"
iel
"nejakým spôsobom, v nejakej miere, nejako"
ĉiel
"každým spôsobom"
neniel
"žiadnym spôsobom, nijako"

Slová zakončené na EL sú všeobecné tabuľkové slová vystupujúce ako príslovky. Používame ich, ak nejde o čas/udalosť (AM-vortoj), miesto (E-vortoj), príčinu (AL-vortoj) alebo množstvo/počet (OM-vortoj). Slová zakončené na EL pokrývajú viac-menej všetky ostatné významy, ktoré môže slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako príslovka vyjadriť. Ide hlavne o stupeň miery a spôsob.

K slovám zakončeným na EL nemôžeme pridať koncovku J ani N.

  • Kiel li aspektas? - Ako vyzerá?
  • Kiel vi fartas? - Ako sa máš?
  • Rakontu al mi per malmulte da vortoj, kiel tio okazis. - Porozprávaj mi niekoľkými slovami, ako sa to stalo.
  • Mi zorgas pri ŝi tiel, kiel mi zorgas pri mi mem. - Starám sa o ňu tak, ako sa starám o seba samého.
  • Kiel alta estas tiu turo? - Aká vysoká je tá veža.
  • Kiel longe tio ankoraŭ daŭros? - Ako dlho to ešte potrvá?
  • Tiu ĉi malfreŝa pano estas malmola, kiel ŝtono. - Tento starý chlieb je tvrdý ako kameň.
  • Bojas hundido, ĉar tiel faras la hundo. - Šteňa šteká, lebo tak robí veľký pes.
  • Ne faru tiel, faru tiel ĉi! - Nerob to tak, rob to takto!
  • Ili ambaŭ estis tiel malagrablaj kaj tiel fieraj, ke oni ne povis vivi kun ili. - Obaja boli takí nepríjemní a takí pyšní, že sa s nimi nedalo žiť.
  • Mi estas tiel forta, kiel vi. - Som taký silný ako ty.
  • Iel ni sukcesos. - Nejako sa nám to podarí.
  • Ili ĉiel helpis al mi. - Pomáhali mi všetkými možnými spôsobmi.
  • Mi neniel esperis sukceson. - Nijako som nedúfal v úspech.

Tabuľkové slová zakončené na OM

kiom
"v akom počte, v akom množstve, koľko"
tiom
"v takom počte, v takom množstve, toľko"
iom
"nie veľmi veľa, ale ani veľmi málo; niekoľko"
ĉiom
"celé množstvo"
neniom
"v žiadnom počte/množstve, v žiadnej miere, nikoľko"

K slovám zakončeným na OM nemôžeme pridať koncovku J ani N.

  • Kiom vi volas, ĉu du aŭ tri? = Kiel multajn vi volas... - Koľko chceš, dve alebo tri?
  • Ŝi pripensis, kiom kostos al ŝi la nokta restado. - Premýšľala, koľko ju ten nočný pobyt bude stáť.
  • Ho, kiom pli bona estas via amo, ol vino! - Och, o koľko lepšia je tvoja láska než víno!
  • Kiom mi vidas, vi havas nur unu filon. = Laŭ tio, kion mi vidas, vi havas... - Ako vidím, máš len jedného syna.

    Možno máš viac synov, ale ja ich viac nevidím.

  • Sendi 100 ekzemplerojn mi ne povis, ĉar mi nun tiom ne havas. - Nemohol som poslať sto kusov, pretože toľko ich teraz nemám.
  • Mi havas tiom multe, ke mi ne bezonas ŝpari! - Mám toľko, že nepotrebujem šetriť!

    Často sa kiom a tiom používajú spolu s multe (alebo multaj). Multe môžeme vypustiť, avšak jeho prítomnosťou do určitej miery zdôrazníme význam. Môžeme použiť aj kiel multe, tiel multe, vtedy však význam nezdôrazňujeme.

  • Ŝi aĉetis iom da butero. = ...kvanton da butero ne tre grandan sed tamen konsiderindan. - Kúpila trocha masla. = maslo síce v nie veľkom množstve, ale v takom, ktoré treba brať do úvahy.

    Teoreticky by iom malo znamenať "nejaké nedefinované množstvo", ale v praxi takmer vždy označuje malé množstvo. V skutočnosti je jeho význam ešte špecifickejší, a to: "nie veľmi veľa, ale dostatočne veľa na to, aby sme to brali do úvahy, aby to bolo významné". Nemýľme si iom s malmulte: Li faris iom da eraroj. Nebolo to veľa chýb, ale dosť na pokáranie. Li faris malmulte da eraroj. Chýb bolo tak málo, že ho musíme pochváliť.

  • Mi pensas, ke mi ĝin ankoraŭ iom memoras. = ...ne tre multe memoras, sed ankoraŭ ja memoras. - Myslím si, že si na to ešte trochu pamätám. = ... nie veľmi pamätám, ale predsa len ešte pamätám.
  • Tie supre estingiĝis la ruĝaj koloroj, dum la suno iom post iom malaperis. - Tam hore zhasli červené farby, ako slnko pomaly mizlo.

    Výraz postupne ukazuje, že sa niečo deje malými, takmer nebadanými zmenami.

  • Kiom da benzino vi volas? — Mi volas ĉiom, kiom vi havas. = ...Mi volas la tutan kvanton da benzino, kiun vi havas. - - Koľko chcete benzínu? - Chcem všetko, čo máte. = Chcem celé množstvo benzínu, ktoré máte.

    Význam slova ĉiom sa často v praxi podobá významu slova ĉio, ktoré používame oveľa častejšie.

  • Sur la mezo de la strato estas multe da radoj kaj da ĉevalaj hufoj, sed da homoj piedirantaj estas malpli, preskaŭ neniom. - Uprostred ulice je veľa kolies a konských kopýt, le chodcov je menej, skoro žiadni.

OM-slovíčka sa používajú ako príslovky a podstatné mená.

Obyčajne na vyjadrenie stupňov používame kiel a tiel. Na silné zdôraznenie môžeme namiesto toho použiť kiom a tiom: Bolo to natoľko pekné, že som odpadol. Esperantisti si vôbec nerobia nároky, že ich jazyk predsavuje niečo natoľko dokonalé, že už nemôže existovať niečo vyššie.

Môžu byť slová na ALI tabuľkovými slovami?

Veľakrát prišli návrhy pridať do tabuľky predponu ALI- čím by sa vytvorila nová séria. aliu, alio, alia, alies, alie, aliam, alial, aliel, aliom*. Niektorí to dokonca praktizujú a používajú najmä slová aliel a alies.

V oficiálnom esperante ALI je riadny koreň, z ktorého sa tvoria slová riadnymi koncovkami.

  • alia = "nie ten istý, iného druhu"
  • alio = "niečo iné"
  • alie = "pri inej príležitosti, iným spôsobom"
  • alii = "byť iný, odlišovať sa" (málo používané)

Používanie nových tabuľkových slov by prinieslo do jazyka drastické zmeny. Tu je niekoľko príkladov:

Normálne slovo alie najčastejšie znamená "pri inej príležitosti", ale môže znamenať aj "iným spôsobom". Tabuľkové slovo alie by namiesto toho znamenalo "na inom mieste". Následne by normálne vety ako Musíme konať inak úplne zmenili svoj zmysel.

Alia v normálnom esperante nie je tabuľkové slovo, ale riadne prídavné meno. Znamená "iného druhu" alebo "s inou identitou". Nové tabuľkové slovo alia by znamenalo len "iného druhu". Keby existovali tabuľkové slová na ALI, už by sme nemohli napríklad povedať la alia ĉambro estas pli granda, ale la aliu ĉambro estas pli granda. Museli by sme tiež povedať: ili amas unu la aliun namiesto normálneho ili amas unu la alian.

Často sa vytvárajú zloženiny ako: de alia specoalispeca. Ale používatelia tabuľkových slov na ALI by namiesto toho mali povedať: aliuspeca, pretože nenmožno odstrániť prípony tabuľkových slov. Porovnajte s: de tiu specotiuspeca (nie: tispeca).

Ešte nikto nepoužíval úplnú sériu súvzťažných slov na ALI dôsledne. Existuje len bezmyšlienkovité a nelogické používanie slov aliel a alies a príležitostne aliu. Niektorí používajú čiastočne klasické esperanto, čiastočne reformovaný dialekt. Keď hovoria napríklad alie alebo alia, nemožno vedieť, či to máme chápať podľa klasického jazyka alebo podľa nového dialektu. Našťastie väčšina ešte používa jazyk podľa pravidiel a logicky.

Používajte len existujúce súvzťažné slová a vyjadrujte iné záležitosti obyčajnými koreňmi podľa pravidiel základov esperanta:

Reforma, ktorej sa treba vyhnúť Oficiálne esperanto
aliu alia
alia alia, alispeca, alieca
alies de alia (persono), aliula
alie aliloke
alien aliloken
aliam alifoje, aliokaze
alial alikaŭze
aliel alimaniere, alie
aliom alikvante

Poznámka: Navrhovali sa "kompromisné" formy aliio, aliiu, aliia, aliie, aliiel atď. (zloženiny koreňa ALI s tabuľkovými slovami na I). Takéto slová sú síce podľa pravidiel, ale žiaľ, nie sú vhodné pre praktické používanie. Počuť rozdiel medzi aliie a alie, medzi aliia a alia, atď. nie je ľahké. Nestačí, že tieto slová sú zložené podľa pravidiel. Musia fungovať aj v praktickej komunikácii.

Nahor