Slovné druhy
V esperante rozlišujeme dva druhy slov: slová s gramatickou koncovkou a slová bez gramatickej koncovky:
Slová s gramatickou koncovkou
Najviac slov v esperante patrí medzi slová, ktoré majú nejakú koncovku. V základe pozostávajú z koreňa slova (alebo viacerých koreňov) + slovnodruhovej koncovky, napr.: patr/o, roz/o, sun/o, am/o, kol/tuk/o, san/a, verd/a, hel/ruĝ/a, eg/e, aparten/i, bril/as, est/os, rond/ir/as
Slovné korene vyjadrujú najrôznejšie veci: zvieratá, osoby, činy, kvalitu, abstraktné aj konkrétne veci atď. Koreň nemôže vystupovať samostatne ako slovo, vzždy potrebuje koncovku. Existuje 9 slovotvorných koncoviek: O, A, E, I, AS, IS, OS, US a U. Ak niektorú z nich pridáme k slovnému koreňu, vznikne slovo. V zásade každý koreň môže prijať akúkoľvek koncovku: hom/o, hom/a, hom/e, hom/i, hom/as atď., blu/o, blu/a, blu/e, blu/i, blu/as atď., kur/o, kur/a, kur/e, kur/i, kur/as atď.
Niektoré slovné korene používame najmä pri spájaní slov. Voláme ich afixy: EBL, UL, MAL, GE ai.
Takéto slovo nepotrebuje koncovku. Naopak, môže sa vo vete vyskytovať také, aké je. Ide o obmedzenú skupinu slov, ktoré vyjadrujú základné myšlienky, gramatické vzťahy atď. Sú to najmä predložky, napr. al, de, en; osobné zámená, napr. mi, vi, ŝi; slová substantívneho a adjektívneho charakteru, napr. kiu, tiu, kio, tio, kia, tia, kies, ties, ambaŭ; číslovky, napr. unu, du, tri, dek, cent; priraďovacie spojky, napr. kaj, aŭ; podraďovacie spojky, napr. ke, ĉu, se; slová charakteru príslovky, napr.: kie, tie, for, kiam, tiam, baldaŭ, hodiaŭ, kial, tial, kiel, tiel, kiom, tiom, ankaŭ, eĉ, jes, ne; citoslovcia, napr. adiaŭ, bis, ho.
45 z týchto slov na prvý pohľad vyzerá, že má koncovku. Nevznikli však spojením slovného koreňa a koncovky. Napr.: tio, tia, kio, kie, iu, iel, ĉiam, ĉiom, nenial, nenies ai. Takéto slová nazývame tabuľkové slová (alebo korelatívne, súvzťažné).
Úlohy vo vete
Veta je súbor za sebou nasledujúcich slov, ktoré dohromady vyjadrujú nejakú myšlienku. Vetný člen je slovo alebo skupina slov, ktoré vo vete vystupujú ako jeden celok.
Najdôležitejším vetným členom je prísudok. Je to sloveso verbo s niektorou z koncoviek AS, IS, OS, US alebo U (zvyčajne nie s koncovkou I): iras, sidis, batos, vidus, pensu atď. Prísudok vyjadruje, o aký dej alebo stav ide.
Prísudok je centrom celej vety. Všetky ostatné časti vety sa rôznymi spôsobmi viažu na prísudok. Plnia rozličné úlohy vo vete, napr. úlohu podmetu, predmetu, príslovkového určenia, oslovenia, predikatívu.
-
La junulo legas libron. - Mladík číta knihu.
Sloveso legas je prísudok. La junulo je podmet. Libron je predmet. Na úlohu podmetu poukazuje neprítomnosť žiadneho z ukazovateľov (nominatív). Na úlohu priameho predmetu poukazuje prítomnosť akuzatívnej koncovky -N.
-
Ŝi veturis tutan tagon per sia aŭto. - Celý deň cestovala svojím autom.
Vetný člen tutan tagon je príslovkové určenie v akuzatíve, ktoré označuje, ako dlho dej trval. Vetný člen per sia aŭto je príslovkové určenie s predložkou, ktoré informuje o prostriedku použitom na vykonanie deja. Na úlohu prvého príslovkového určenia poukazuje akuzatívna konvoka -N. Na úlohu druhého príslovkového určenia poukazuje predložka per.
-
Andreo, ĉu vi renkontis Paŭlon hodiaŭ? - Andrej, stretol si dnes Pavla?
Vetný člen Andreo je oslovenie.
-
La apartamento de Andreo estas malgranda. - Andrejov byt je malý.
Vetný člen malgranda je podmetový predikatív. Bližšie rozvíja podmet la apartamento pomocou prísudkového slovesa estas:
Existujú tri spôsoby, ako poukázať na úlohu vo vete: nominatív, akuzatívna koncovka N a predložky.
Vetný člen pozostáva z hlavného slova, ku ktorému je možné pridať rôzne opisy, ktoré ho rozvíjajú:
-
Andreo loĝas en bela apartamento kun du ĉambroj. - Andrej býva v peknom byte s dvomi izbami.
V príslovkovom určení miesta je apartamento hlavným slovom. Okrem neho obsahuje príslovkové určenie prídavné meno bela, ktoré je zhodným prívlastkom rozvíjajúcim hlavné slovo, a vetný člen kun du ĉambroj, ktorý je prívlastkom rozvíjajúcim podstatné meno apartamento. (Podradený vetný člen kun du ĉambroj sa neviaže priamo na prísudok, ale je len časťou príslovkového určenia en bela apartamento kun du ĉambroj.)
Pozri tiež zoznam gramatických termínov v úvodnej časti.