21 Prístavok / Gramatika

Prístavok je vysvetľujúci doplnok vetného členu. Inými slovami vyjadruje to isté. Prístavok v istom zmysle opisuje predchádzajúci vetný člen, ale je vlastným vetným členom. V reči prístavok obyčajne rozlišujeme prestávkami. V písomnej forme používame čiarky.

Prístavok hrá rovnakú úlohu, ako predchádzajúca časť vety. Ak predchádzajúca časť vety má akuzatívu koncovku N, aj prístavok musí mať takúto koncovku:

Karlo, nia prezidanto, prezentis Petron, la novan sekretarion. - Karol, náš predseda, predstavil Petra, nového tajomníka.

Karlo a nia prezidanto sú subjekty, dokonca je to tá istá osoba. A Petro a la nova sekretario sú objekty, pretože sú rovnaké.
Tie mi renkontis Vilĉjon, mian edzon. - Tam som stretol Vilka, môjho manžela.
La diablo lin prenu, la sentaŭgulon! - Nech ho čert zoberie, naničhodníka!
La koko, trumpetisto de l' mateno, per sia laŭta, forta, hela voĉo el dormo vekas dion de la tago. - Kohút, trubkár rána, svojim silným jasným hlasom zo spánku prebúdza boha dňa.
Li prelegis pri Hitlero, la fondinto de la naziismo. - On prednášal o Hitlerovi, zakladateľovi nacizmu.

Mohli by sme povedať: ...pri Hitlero, pri la fondinto...
Ni esprimas nian koran dankon al sinjoro Schleyer, la unua kaj plej energia pioniro de la ideo de neŭtrala lingvo internacia. - My vyjadrujeme naše srdečné poďakovanie pánovi Schleyera, prvému a najenergickejšiemu iniciátorovi myšlienky neutrálneho medzinárodného jazyka.

Mohlo by sa povedať ...al sinjoro Schleyer, al la unua kaj plej energia pioniro...

Niekedy sa zavádza prístavok pomocou nome , tio estas alebo podobný výraz:

Mi renkontis mian malamikon, nome la mortiginton de mia patro. - Stretol som môjho nepriateľa, menovite vraha môj otca.
Hodiaŭ mi ricevis duoblan pagon, tio estas cent dolarojn. - Dnes som dostal dvojnásobný plat, je to sto dolárov.

Skrátené z: Tio estas: mi ricevis cent dolarojn.

Nepleťte si apozície s nominacioj. Nominácia môže vyzerať podobne ako apozícia, ale nominácií nikdy nedávajte N-koncovku alebo iné. Porovnajte nasledovné vety:

Iuj asertis, ke ili vidis eĉ profesoron, Paŭlon Jenkins. - Niektorí tvrdili, že videli aj profesora, Paula Jenkinsa.

Prekvapením je, že oni skutočne viedli profesora. Potom dodávajú, že práve Paula Jenkinsa videli. Paŭlon Jenkins je apozícia.
Iuj asertis, ke ili vidis eĉ profesoron Paŭlo Jenkins. - Niektorí tvrdili, že videli aj profesora, Paula Jenkinsa.

Prekvapením bolo, že videli práve Paula Jenkinsa (ktorý je profesorom). Paŭlo Jenkins je nominácia od profesoron. Profesoron Paŭlo Jenkins = tiun profesoron, kiu nomiĝas Paŭlo Jenkins.

Rovnako nesmieme zamieňať prístavky s úlohou vo vete vokativo , ktorý nemá ukazovacie zámeno: Sidigu vin, sinjoro ! Vin a sinjoro je rovnaká osoba, ale vin je objekt, a sinjoro je oslovenie.

Prístavok ĉiu(j), ambaŭ alebo ĉio

Všetko , ambaŭ a všetko môže byť vysvetľujúci prístavok podstatného mena alebo osobného zámená. V prípade, že podstatné meno alebo zámeno má N-koncovku, potom aj prístavok musí mať túto koncovku (okrem ambaŭ , kde nikdy nemôže byť koncovka N). Takéto prístavky nestoja vždy bezprostredne po prvom výraze, ale často trocha neskôr vo vete:

Ni ĉiuj legas. = Ni legas. Ĉiuj (el ni) legas. - My všetci čítame. =Čítame. Všetci (z nás) čítame.
Ili ĉiuj sidas silente kaj skribas. = Ili sidas. Ĉiuj (el ili) sidas. - Všetci ticho sedia a píšu. =Oni sedia. Všetci (z nich) sedia.
Ŝi vidis, kiel la cikonioj forflugis, ĉiu aparte. = La cikonioj forflugis. Ĉiu unuopa cikonio forflugis aparte. - Ona videla, ako bociany odleteli, každý osobitne. =Bociany odleteli. Každý jednotlivý bocian odletel zvlášť.
La kolonoj havis ĉiu la alton de dek ok ulnoj. Ĉiu unuopa kolono estis tiel alta. - Stĺpy mal výšku osemnásť lakeť. Každý stĺp bol tak vysoký.
Vin ĉiujn mi kore salutas. = Mi salutas vin. Mi salutas ĉiujn (el vi). - Všetkých vás srdečne pozdravujem. = Pozdravujem vás. Zdravím všetkých (z vás).
Ili ambaŭ estis bonaj homoj. = Ili estis bonaj homoj. Ambaŭ (el ili) estis bonaj homoj. - Obaja boli dobrí ľudia. = Boli to dobrí ľudia. Obaja (z nich) boli dobrí ľudia.
Tio estas ĉio tre bona. = Tio estas tre bona. Ĉio (el tio) estas tre bona. - To všetko je veľmi dobré. = To je veľmi dobré. Všetky (to) je veľmi dobré.

Súslovia

Zvláštnou formou prístavku je súslovie. V súsloviach viaceré (najčastejšie dve) slová rovnakého druhu spolupracujú, aby vyjadrili niečo zvláštne. Jednotlivé slová v súsloví tvoria akoby jedno zložené slovo. Vyslovujú sa bez pauzy. Obyčajne sa píšu spolu, ale s pomlčkou. Nejde však o skutočné zloženiny. Gramaticky ich vnímame ako samostatné slová.

Pluraj ŝtatoj-membroj informis pri sia preteco ampleksigi la instruadon de Esperanto. = ...ŝtatoj, kiuj estas membroj [de UNESKO]... - Mnohé členské štáty informovali o ich pripravenosti rozšíriť výučbu esperanta. = ... štáty, ktoré sú členmi [UNESCO] ...

A ŝtatoj, a membroj majú J-koncovku, pretože sú to dve jednotlivé slová.
La Franca flago estas blua-blanka-ruĝa. - Francúzska zástava je modro-bielo-červená.

Dalo by sa tiež povedať, blua, blanka kaj ruĝa, ale súpisná forma ukazuje, že sa jedná o jednotnú definovanú farebnú kombináciu .
La fotoj ne estis koloraj, sed nigraj-blankaj. - Fotografie neboli farbené, ale čierno-biele.

Môžeme tiež povedať nigraj kaj blankaj, ale nigraj-blankaj viac zdôrazňuje kontrast ku koloraj. Jedná sa o určitý druh fotografie.
Kio estos, tio estos, mi provos trafe-maltrafe. = ...mi provos, ĉu trafe, ĉu maltrafe, laŭ ŝanco. - Čo bude, to bude, skúsim vhodné-nevhodné. = ... Pokúsim sa, či vhodne, či nevhodne, podľa príležitosti.
Vole-ne-vole li devis konsenti. = Ĉu vole, ĉu ne-vole, li devis konsenti. - Chtiac-nechtiac musel súhlasiť. = Či chcel, či nechcel, musel súhlasiť.
Pli-malpli unu horon poste Marta eniris en sian ĉambreton en la mansardo. = Proksimume unu horon poste... - Asi o jednu hodinu neskôr Marta vošla do svojej izby v podkroví. = Približne o hodinu neskôr ...

Niekedy môže byť rovnako správne povedať, pli aŭ malpli , ale to nie je naozaj význam proksimume .

Známe prístavky

Niekedy používame prístavky, ktoré neukazujú rovnakú vec, ale ktoré pridávajú nejaké informácie o tejto veci. Najčastejšie je to miesto, kde sa táto vec nachádza, alebo odkiaľ pochádza. Takéto komentované prístavky nikdy nemajú N-koncovku. Takéto prístavky môžete vidieť v skrátených vedľajších vetách:

Prelegis interalie profesoro Kiselman, Svedujo. = ...Kiselman, kiu venas el Svedujo. - Medziiným prednášal profesor Kiselman, Švédsko. =...Kiselman, ktorý prišiel zo Švédska.

Tiež môžeme povedať: ...Kiselman el Svedujo.
Ni vizitis Tokion, Japanujo. = ...Tokion, kiu troviĝas en Japanujo. - Navštívili sme Tokio, Japonsko. = ... Tokio, ktoré sa nachádza v Japonsku.

Alebo: ...Tokion en Japanujo.