Predložka da spája výraz množstva so substantívnym vetným členom, ktorý vyjadruje niečo, čo má vlastnosti substancie (niečo neobmedzené a neurčité).
množstvo | "substancia" | |
---|---|---|
unu kilogramo | da | pano |
litro | da | lakto |
skatolo | da | rizo |
amason | da | komencantoj |
du milionoj | da | rubloj |
iom | da | valizoj |
tiom | da | feliĉo |
multe | da | problemoj |
Množstevný výraz vyjadruje, koľko je niečoho. Je to substantívny vetný člen, príslovka množstva alebo slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako príslovka množstva.
Výraz pomenúvajúci "substanciu" vyjadruje, z čoho dané množstvo pozostáva:
- En la botelo estas litro da lakto. - Vo fľaši je liter mlieka.
- Ŝi aĉetis faskon da ligno. - Kúpila otiepku dreva.
- Tiu ĉi rivero havas ducent kilometrojn da longo. - Táto rieka má dĺžku dvesto kilometrov.
- Mi neniam prenas kun mi multon da pakaĵo. - Nikdy si so sebou neberiem veľa batožiny.
- En la urbo troviĝas multe da aŭtoj. - V meste sa nachádza veľa áut.
- La riĉulo havas multe da mono. - Boháč má veľa peňazí.
- Li havas pli da mono, ol li povas kalkuli. - Má viac peňazí, než môže spočítať.
Číslovky — unu, du, tri, kvar, kvin, ses, sep, ok, naŭ, dek, cent, mil — nepotrebujú výraz da. Používame ich vo funkcii zhodného prívlastku podstatného mena:
- Tie loĝas du Esperantistoj. - Tam bývajú dvaja esperantisti.
- Mi havas cent pomojn. - Mám sto jabĺk.
- Tiu ĉi vilaĝo havas du mil loĝantojn. - Táto dedina má dvetisíc obyvateľov.
Číselné výrazy majúce podobu podstatného mena, ako miliono, miliardo, deko a cento však výraz da potrebujú:
- Tiu ĉi urbo havas milionon da loĝantoj. - Toto mesto má milión obyvateľov.
- En la kesto estas cento da pomoj. - V debne je stovka jabĺk.
Za normálnych okolností stojí výraz s da hned za príslušným množstevným výrazom, ale v niektorých prípadoch stojí výraz s da aj samostatne. Vtedy sa množstevný výraz nachádza na inom mieste vo vete (nezvyčajný slovosled). Niekedy je výraz označujúci množstvo zamlčaný:
- Da ŝafoj kaj bovoj li havis multe. = Li havis multe da ŝafoj kaj bovoj. - Oviec a kráv mal veľa.
- Da pulvo ni havas kiom vi volas. = Ni havas tiom da pulvo, kiom vi volas. - Pušného prachu máme koľko chcete.
Po da nepoužívame koncovku N
Po predložke da nikdy nenasleduje koncovka N. Výraz s da označujúci substanciu nikdy nevystupuje sám ako predmet vety. Množstevný výraz pred da však môže byť predmetom: Li portas multon da valizoj. (Nesie veľa batožiny.)
Množstevným výrazom je však často príslovka množstva alebo slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako príslovka množstva. Tie nemôžu prijať koncovku N ani vtedy, keď sú v úlohe predmetu:
-
La riĉulo havas multe da mono. = La riĉulo havas multon da mono. - Boháč má veľa peňazí.
Určite nie: La riĉulo havas multe da monon.
-
Kiom da pano vi volas? = Kiel grandan kvanton da pano vi volas? - Koľko chleba chceš?
Určite nie:
Kedy nepoužívame da?
Ak vôbec nejde o množstvo, mieru či počet, ale napr. o druh, používame zvyčajne nie da, ale de:
-
Ni manĝis specon de fiŝo. - Jedli sme druh ryby.
Slovo speco nemôže nikdy vyjadrovať množstvo, mieru ani počet. Preto nikdy nehovoríme: speco da...
-
Ĉe ni estas manko de akvo. - U nás je nedostatok vody.
Slovo manko nikdy nevyjadruje množstvo, mieru či počet.
-
Pro perdo de kuraĝo ili ne venis. - Neprišli, lebo stratili odvahu.
Slovo perdo nikdy nevyjadruje množstvo, mieru či počet.
Predložka da sa nikdy neviaže k prídavnému menu, dokonca ani vtedy, keď toto vyjadruje množstvo, mieru či počet.
-
Ni renkontis multajn homojn. (= Ni renkontis multe/multon da homoj.) - Stretli sme mnohých ľudí.
Prídavné mená označujúce množstvo, ako multa(j), kelka(j), pluraj ai., sa viažu priamo na merané podstatné meno ako jeho zhodný prívlastok bez da.
-
La botelo estas plena de/je akvo. - Fľaša je plná vody.
Prídavné meno plena v žiadnom prípade nevyjadruje množstvo, ale stav. Ani príslovka plene nevyjadruje množstvo: Tie estas plene de/je homoj. Nikdy nehovoríme plena da... alebo plene da....
- Tie ni trovis ĉambron plenan de/je rubaĵoj. - Našli sme tam miestnosť plnú odpadkov.
Vetný člen s prostriedkom na vyjadrenie určitosti — la, tiu, ĉiu, privlastňovacie zámeno... — je určený, teda obmedzený a individuálny (nejde o substanciu). V dôsledku toho pred ním nepoužívame da, ale namiesto toho používame de alebo el:
- Ni manĝis iom de/el la pano. - Zjedli sme trocha z toho chleba.
- Ili aĉetis kelkajn botelojn de/el tiuj vinoj. - Kúpili niekoľko fliaš tých vín.
Osobné zámeno zvyčajne vyjadruje jednu alebo viac určených individuallít. Preto pred ním nepoužívame da, ale namiesto toho používame de alebo el:
- Ni manĝis iom de/el ĝi (= el la pano). - Trocha sme z neho zjedli.
- Ili aĉetis kelkajn botelojn de/el ili (= de/el tiuj vinoj). - Kúpili ich niekoľko fliaš.
Ak je množstvo alebo počet už vyjadrený číslovkou alebo prídavným menom, nepoužívame da, ale de alebo el:
-
Ŝi pagis kotizon de cent eŭroj. - Zaplatila poplatok sto eur.
Slovo kotizo nikdy nevyjadruje množstvo. Môžeme však povedať ŝi pagis cent eŭrojn da kotizo.
- Ni gustumis tre multe de unu vino. - Ochutnali sme veľmi veľa z jedného vína.
- Ili manĝis ĉiom de/el tuta bovo. - Zjedli všetko z celej kravy. ("ĉiom" = každé množstvo, používa sa zriedka)
- Li trinkis iom de/el kelkaj bieroj. - Vypil trocha z niekoľkých pív.
Ak podstatné meno v jednotnom čísle už samo o sebe vyjadruje jasne vymedzené množstvo, nepoužívame da:
-
Unu tago estas tricent-sesdek-kvinono aŭ tricent-sesdek-sesono de jaro. - Jeden deň je tristošesťdesiatpätina alebo tristošesťdesiatšestina roka.
Jaro vyjadruje samo o sebe jasne vymedzený čas.
- Ili fortranĉis duonon de centimetro. - Odrezali pol centimetra.
Niektoré slová vyjadrujú raz množstvo, raz niečo iné. O tom, či použijeme da alebo inú predložku, rozhoduje zamýšľaný význam vety:
-
Glaso de vino estas glaso, en kiu antaŭe sin trovis vino, aŭ kiun oni uzas por vino; glaso da vino estas glaso plena je vino. - Pohár z vína je pohár, v ktorom sa predtým nachádzalo víno alebo ktorý používame na víno; pohár vína je pohár plný vína.
Glaso vyjadruje raz individualitu, raz množstvo.
-
Ili konstruis grandan reton da/de komputiloj. - Zostrojili veľkú počítačovú sieť.
Ak výraz grandan reton vyjadruje, koľko počítačov tam bolo, vtedy hovoríme da komputiloj. Ak grandan reton vyjadruje, akým spôsobom sú počítače navzájom prepojené (vo forme veľkej siete), vtedy hovoríme de komputiloj.
Použitie da závisí od toho, čo chce hovoriaci povedať. Ako pomôcku si môžeme predstaviť otázku, ktorou by sme sa na danú vetu pýtali:
- Kiom da soldatoj estis? — Estis grupo da soldatoj! - Koľko bolo vojakov? - Bola to skupina vojakov!
- Kia grupo ĝi estas? — Ĝi estas grupo de soldatoj! - Aká je to skupina? - Je to skupina vojakov!
- Kiom da rozoj vi volas? — Mi volas bukedon da rozoj! - Koľko ruží chcete? - Chcem kyticu ruží!
- Kian bukedon vi volas? — Mi volas bukedon de rozoj! - Akú kyticu chcete? - Chcem kyticu ruží!
Často treba prihliadať na to, či je dôležitejšie slovo za predložkou (→ da), alebo je dôležitejšie predchádzajúce slovo (→ de). Grupo da soldatoj sú v prvom rade vojaci (soldatoj), ktorých je celá skupina. Grupo de soldatoj je v prvom rade skupina (grupo), ktorá je zložená z vojakov. Bukedo da rozoj sú ruže (rozoj), ktorých je celá kytica. Bukedo de rozoj alebo bukedo el rozoj je kytica (bukedo), ktorá je zložená z ruží.
V priebehu histórie esperanta sa použitie da mierne vyvíjalo a menilo. Preto môžeme v starších textoch nájsť da v tých prípadoch, v ktorých by podľa predchádzajúcich pravidiel mala byť správne predložka de alebo el.
"Da-izmus"
V hovorenom esperante sa rozšíril nesprávny spôsob použitia da, ktorý môžeme nazvať "da-izmus". Vtedy za da nenasleduje výraz, na ktorý by sa táto predložka mohla viazať. Da prestalo byť predložkou. Vtedy da vyjadruje len to, že predchádzajúci výraz označuje množstvo:
- Mi havas multe da.
- Kiom da vi volas? Da sa tu neviaže na nasledujúce slovo vi.
- Ili kunportis tiom da, ke ĉiu povis ricevi iom da.
Vinu na tom má okrem iného množstvo učebníc, ktoré učia, že da akoby patrilo hlavne k slovu pred ním. Avšak da patrí v prvom rade k tomu, čo stojí za ním.
Niektorí tvrdia, že ide o bežné zamlčanie:
- Mi havas multe da mono. → Mi havas multe da. - Mám veľa peňazí.
- Kiom da viando vi volas? → Kiom da vi volas? - Koľko chcete mäsa?
Pri takomto zamlčaní sa však normálne vypúšťa aj predložka: Li estas instruisto de lingvoj. → Li estas instruisto. Nie: Li estas instruisto de. Preto, keď chceme vypustiť slovo po da, musíme vypustiť aj samotné da.
Hovoríme teda jednoducho: Mi havas multe. (Mám toho veľa.) Kiom vi volas? (Koľko chcete?) Ili kunportis tiom, ke ĉiu povis ricevi iom. (Priniesli toho toľko, že každý mohol dostať trochu.) Slová ako multe, tiom a iom vyjadrujú množstvo samy o sebe. Nikdy nepotrebujú da, aby vyjadrovali množstvo. Len ak chceme vyjadriť, z čoho to množstvo pozostáva, vtedy použijeme predložku da, ale bezpodmienečne po nej musí nasledovať substantívny vetný člen.