Predložka da spája výraz množstva so substantívnym vetným členom, ktorý vyjadruje niečo, čo má vlastnosti substancie (niečo neobmedzené a neurčité).

Množstevný výraz vyjadruje, koľko je niečoho. Je to substantívny vetný člen, príslovka množstva alebo slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako príslovka množstva.

Výraz pomenúvajúci "substanciu" vyjadruje, z čoho dané množstvo pozostáva:

Číslovky — unu, du, tri, kvar, kvin, ses, sep, ok, naŭ, dek, cent, mil — nepotrebujú výraz da. Používame ich vo funkcii zhodného prívlastku podstatného mena:

Číselné výrazy majúce podobu podstatného mena, ako miliono, miliardo, deko a cento však výraz da potrebujú:

Za normálnych okolností stojí výraz s da hned za príslušným množstevným výrazom, ale v niektorých prípadoch stojí výraz s da aj samostatne. Vtedy sa množstevný výraz nachádza na inom mieste vo vete (nezvyčajný slovosled). Niekedy je výraz označujúci množstvo zamlčaný:

Po da nepoužívame koncovku N

Po predložke da nikdy nenasleduje koncovka N. Výraz s da označujúci substanciu nikdy nevystupuje sám ako predmet vety. Množstevný výraz pred da však môže byť predmetom: Li portas multon da valizoj. (Nesie veľa batožiny.)

Množstevným výrazom je však často príslovka množstva alebo slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako príslovka množstva. Tie nemôžu prijať koncovku N ani vtedy, keď sú v úlohe predmetu:

Kedy nepoužívame da?

Ak vôbec nejde o množstvo, mieru či počet, ale napr. o druh, používame zvyčajne nie da, ale de:

Predložka da sa nikdy neviaže k prídavnému menu, dokonca ani vtedy, keď toto vyjadruje množstvo, mieru či počet.

Vetný člen s prostriedkom na vyjadrenie určitosti — la, tiu, ĉiu, privlastňovacie zámeno... — je určený, teda obmedzený a individuálny (nejde o substanciu). V dôsledku toho pred ním nepoužívame da, ale namiesto toho používame de alebo el:

Osobné zámeno zvyčajne vyjadruje jednu alebo viac určených individuallít. Preto pred ním nepoužívame da, ale namiesto toho používame de alebo el:

Ak je množstvo alebo počet už vyjadrený číslovkou alebo prídavným menom, nepoužívame da, ale de alebo el:

Ak podstatné meno v jednotnom čísle už samo o sebe vyjadruje jasne vymedzené množstvo, nepoužívame da:

Niektoré slová vyjadrujú raz množstvo, raz niečo iné. O tom, či použijeme da alebo inú predložku, rozhoduje zamýšľaný význam vety:

Použitie da závisí od toho, čo chce hovoriaci povedať. Ako pomôcku si môžeme predstaviť otázku, ktorou by sme sa na danú vetu pýtali:

Často treba prihliadať na to, či je dôležitejšie slovo za predložkou (→ da), alebo je dôležitejšie predchádzajúce slovo (→ de). Grupo da soldatoj sú v prvom rade vojaci (soldatoj), ktorých je celá skupina. Grupo de soldatoj je v prvom rade skupina (grupo), ktorá je zložená z vojakov. Bukedo da rozoj sú ruže (rozoj), ktorých je celá kytica. Bukedo de rozoj alebo bukedo el rozoj je kytica (bukedo), ktorá je zložená z ruží.

V priebehu histórie esperanta sa použitie da mierne vyvíjalo a menilo. Preto môžeme v starších textoch nájsť da v tých prípadoch, v ktorých by podľa predchádzajúcich pravidiel mala byť správne predložka de alebo el.

"Da-izmus"

V hovorenom esperante sa rozšíril nesprávny spôsob použitia da, ktorý môžeme nazvať "da-izmus". Vtedy za da nenasleduje výraz, na ktorý by sa táto predložka mohla viazať. Da prestalo byť predložkou. Vtedy da vyjadruje len to, že predchádzajúci výraz označuje množstvo:

Vinu na tom má okrem iného množstvo učebníc, ktoré učia, že da akoby patrilo hlavne k slovu pred ním. Avšak da patrí v prvom rade k tomu, čo stojí za ním.

Niektorí tvrdia, že ide o bežné zamlčanie:

Pri takomto zamlčaní sa však normálne vypúšťa aj predložka: Li estas instruisto de lingvoj. → Li estas instruisto. Nie: Li estas instruisto de. Preto, keď chceme vypustiť slovo po da, musíme vypustiť aj samotné da.

Hovoríme teda jednoducho: Mi havas multe. (Mám toho veľa.) Kiom vi volas? (Koľko chcete?) Ili kunportis tiom, ke ĉiu povis ricevi iom. (Priniesli toho toľko, že každý mohol dostať trochu.) Slová ako multe, tiom a iom vyjadrujú množstvo samy o sebe. Nikdy nepotrebujú da, aby vyjadrovali množstvo. Len ak chceme vyjadriť, z čoho to množstvo pozostáva, vtedy použijeme predložku da, ale bezpodmienečne po nej musí nasledovať substantívny vetný člen.