Prídavné mená vyjadrujú vlastnosti, príslušnosť, vzťahy a pod. Prídavné mená majú v esperante koncovku A:
- longa - dlhý = majúci veľkú dĺžku
- ruĝa - červený = majúci „červeň“ ako vlastnosť
- bona - dobrý = charakterizovaný dobrom
- inteligenta - inteligentný = majúci inteligenciu, charakterizovaný inteligenciou
- homa - ľudský = vzťahujúci sa na ľudí
- malaperinta - zmiznutý = taký, že už zmizol, vymizol
Ako prídavné mená sa správajú aj privlastňovacie zámená a radové číslovky. Koncovka A má však v týchto slovách špeciálny význam.
Po adjektívnej koncovke A môže nasledovaťkoncovka J pre množné číslo a akuzatívna koncovka N. Môžeme ich použiť aj obe naraz, v tom prípade J stojí vždy pred N:
| longaj | longan | longajn |
| ruĝaj | ruĝan | ruĝajn |
| miaj | mian | miajn |
| sesaj | sesan | sesajn |
Na stupňovanie používame prídavné mená spolu s výrazmi pli a plej.
Použitie prídavných mien
Prídavné mená sa najčastejšie používajú na rozvíjanie podstatných mien.
Prídavné mená ako zhodný prívlastok
Prídavné mená môžu mať funkciu zhodného prívlastku, kedy rozvíjajú podstatné mená. Najčastejšie stoja pred podstatným menom, ale niekedy aj za ním. Dokonca môžu stáť prídavné mená súčasne pred aj za tým istým podstatným menom:
- granda domo - veľký dom
- domo granda - veľký dom
- la tago longa - dlhý deň
- la longa tago - dlhý deň
- fama Franca verkisto - slávny francúzsky spisovateľ
- fama verkisto Franca - slávny francúzsky spisovateľ
- Lingvo Internacia (la origina nomo de Esperanto) - Medzinárodný jazyk (pôvodný názov esperanta)
Na takéto prídavné meno (zhodný prívlastok), ktoré stojí až za podstatným menom, sa často dáva dôraz.
Prídavné mená ako súčasť predikatívu
Prídavné meno môže mať tiež funkciu predikatívu, vzťahujúceho sa na sloveso:
-
La domo estas granda. - Ten dom je veľký.
Granda bližšie rozvíja podstatné meno domo prostredníctvom slovesa estas.
-
Tiuj ĉi verkistoj iam iĝos famaj. Títo spisovatelia sa raz stanú slávnymi.
Famaj bližšie rozvíja podstatné meno verkistoj prostredníctvom slovesaiĝos.
-
Mi farbis mian domon blanka. Nafarbil som svoj dom na bielo.
Blanka bližšie rozvíja podstatné meno domon prostredníctvom slovesa farbis.
Rozvíjanie iných slov
Prídavné mená môžu bližšie rozvíjať aj slová bez gramatickej koncovky, ktoré vystupujú ako podstatné mená, napr. osobné zámená, zvyčajne ako súčasť predikatívu:
- Mi estas feliĉa. - Som šťastný.
- Tiu estas mia. - Ten je môj.
- Tio estas bona. - To je dobré.
- Ili fariĝis koleraj. - Nahnevali sa.
- Ambaŭ ŝajnis dormantaj. Obaja sa zdali byť spiacimi.
Použitie prídavných mien v úlohe podstatných mien
Keď je prídavné meno vo funkcii zhodného prívlastku podstatného mena, niekedy sa toto podstatné meno vypúšťa. Vtedy prídavné meno akoby preberalo úlohu podstatného mena. To je možné iba v tých prípadoch, kedy je z kontextu zrejmé, aké podstatné meno bolo zamlčané.
-
La palaco de la imperiestro estis la plej belega [palaco] en la mondo.
Cisárov palác bol najkrajší [palác] na svete. -
Mi ne volas tiun ĉi supon, donu al mi alian [supon].
Nechcem túto polievku, daj mi inú [polievku].
-
Tro malmultaj [homoj/aŭskultantoj] venis.
Prišlo príliš málo ľudí/poslucháčov.
-
Kelkaj [personoj] el ni alvenis malfrue.
Niekoľkí [ľudia] z nás prišli neskoro.
-
Ni ambaŭ volas la saman [aferon]. (Aŭ: Ni ambaŭ volas la samon.)
Obaja chceme to isté (= tú istú vec).
-
Vi estas la unuaj [personoj], kiujn mi vidas hodiaŭ matene.
Vy ste prví [ľudia], koho som dnes ráno videl.
-
Via pano estas malpli freŝa, ol mia [pano].
Tvoj chlieb je menej čerstvý než môj [chlieb].
-
Estas nun la dua [horo].
Sú dve [hodiny].
-
Mi parolas la Francan [lingvon].
Hovorím po francúzsky.
Slová bez gramatickej koncovky, ktoré vystupujú ako prídavné mená
Niektoré zo slov v esperante, ktoré nemajú gramatickú koncovku, môžu vystupovať ako prídavné mená. Nemajú koncovku A. Patria medzi ne tabuľkové slová zakončené na A, U a ES, výraz ambaŭ a číslovky.
-
Tiun straton mi neniam vidis antaŭe.
Tú ulicu som nikdy predtým nevidel.
-
Mi korektis ambaŭ erarojn.
Opravil som obe chyby.
-
Tie loĝas du Hungaroj kaj tri Kanadanoj.
Bývajú tu dvaja Maďari a traja Kanaďania.